Читать книгу Premenená - Morgan Rice - Страница 9

Caitlin utekala. Prenasledovatelia jej boli v pätách a hnali ju ďalej úzkou uličkou. Slepý koniec uličky už bol priamo pred ňou, masívny tehlový múr, ale ona bežala ďalej. Postupne naberala rýchlosť, neuveriteľnú rýchlosť. Bežala tak rýchlo, že sa okolité domy rozmazali do jednoliatej šmuhy. Cítila, ako jej vlasy rozčesáva vietor.

Keď sa dostala bližšie, vyskočila a zrazu stála hore na takmer desať metrov vysokej stene. Vlastne sa od nej len odrazila, pretože okamžite plynulo prešla do ďalšieho desaťmetrového skoku na druhú stranu, kde, bez toho, aby sa čo i len potkla, okamžite bežala ďalej a ďalej. Cítila sa silná, nepremožiteľná. Rýchlosť jej behu ešte narástla, až mala nakoniec pocit, že by dokázala aj lietať.

Pozrela sa dole a uvidela, že sa betón pod jej nohami zmenil v trávu – vysokú, rozvírenú, sýto zelenú trávu. Bežala po prérii, slnko pálilo a ona zrazu spoznala, že je na mieste kde žili, keď bola úplne maličká.

Niekde v diaľke, tak ďaleko, že to mohla len cítiť, stál na horizonte jej otec. Ako bežala, mala nutkavý pocit, že sa k nemu približuje. Teraz už ho videla a neuniklo jej, že si ju tiež všimol. Stál tam so širokým úsmevom a rukami vystretými smerom k nej.

Strašne veľmi si priala ho znovu uvidieť. Bežala tak rýchlo, ako to len dokázala. Ale akonáhle sa priblížila, on bol zrazu zase ďaleko.

A potom zrazu padala.

Obrovské stredovek pripomínajúce dvere sa otvorili a ona vstúpila do kostola. Prechádzala sporo osvetlenou uličkou, v ktorej po oboch stranách horeli fakle. Pred kazateľnicou kľačal chrbtom k nej nejaký muž. Keď sa priblížila, postavil sa a otočil.

Bol to kňaz. Pozrel sa na ňu a jeho tvár naplnila hrôza. Cítila, ako jeho telom tepe krv a videla sama seba, ako sa k nemu približuje a nedokáže odolať tomu zvláštnemu nutkaniu. Kňaz v hrôze pozdvihol krucifix a namieril ním proti jej tvári.

Vrhla sa na neho. Cítila, že sa jej zuby predlžujú. Zrazu boli desivo dlhé. Hneď potom ich zaborila kňazovi do krku.

Muž vykríkol, ale jej to bolo jedno. Cítila ako krv z jeho tepien prúdi cez jej zuby do pusy a ďalej do jej útrob a bol to ten najúžasnejší pocit v jej živote.

Caitlin sa s trhnutím posadila na posteli a ťažko predýchavala. Rozhliadla sa okolo seba a na chvíľu nevedela, kde to je. Oknom k nej prenikalo ranné svetlo.

Konečne jej došlo, že sa jej len zdal sen. Utrela si pot zo spánkov a posadila sa na okraj postele.

Všade bolo ticho. Súdiac podľa svetla vonku, Sam a matka už museli určite odísť. Pozrela sa na hodiny a zistila, že je samozrejme už neskoro: 10:15. Ani druhý deň nepríde do školy načas.

Paráda.

Čudovala sa, že ju Sam neprišiel zobudiť. Nikdy predtým ju nenechal zaspať – vždy ju prišiel zobudiť, keď odchádzal ako prvý.

Asi sa od včerajška stále ešte hnevá.

Pozrela sa na svoj telefón: vybitý. Včera ho zabudla nabiť. Vlastne na neho zabudla úplne. Nemala najmenšiu potrebu s kýmkoľvek hovoriť.

Rýchlo na seba hodila nejaké šaty, ktoré našla na zemi, a prstami si náhlivo prehrabla vlasy. Normálne by odišla bez raňajok, ale teraz zistila, že má smäd. Nezvyčajne silný smäd. Došla do chladničky a vybrala z nej dvojlitrovú krabicu grapefruitového džúsu. V náhlom zhone odtrhla viečko a začala piť rovno z krabice. A nezastavila sa, kým nevypila celé dva litre.

Potom sa na krabicu pozrela. Naozaj práve vypila toľko džúsu? Nikdy v živote sa jej nepodarilo naraz vypiť viac než pol pohára. Sledovala vlastnú ruku, ktorá stlačila veľkú lepenkovú krabicu do malej guličky. Nemohla pochopiť, čo je to za novú silu, ktorá jej teraz koluje telom. Bolo to vzrušujúce. A tiež desivé.