Читать книгу Mylná Predstava - Owen Jones - Страница 6

1 2 ZVYŠOVANIE POVEDOMIA

Všetko sa to začalo, keď bola batoľa. Cez deň zvykla byť s babičkou z matkinej strany, pretože obaja jej rodičia pracovali. Rodičia jeho matky boli tradičného typu, keď manžel chodil do práce a manželka zostávala doma a robila v domácnosti všetko, čo mohla, keď sa deti už vydali či oženili a odišli z domu. Pani Whiteová nikdy nemala svojich vlastných priateľov. Všetky jej priateľky boli manželkami kamarátov jej manžela, a tak keď zomrel, pani Whiteová nemala prakticky nijakých priateľov.

Pani Whiteová si občas myslela, že z nudy a osamelosti zblázni.

Mať Megan na starosť sa cez deň a príležitostne aj v noci bolo preto darom z nebies. Pani Whiteová chcela povedať mnohým ľuďom, že ju nuda prestala privádzať do šialenstva, ale po rokoch si Megan často kládla otázku, či neprišla príliš neskoro na to, aby zastavila ten proces.

Prvý náznak toho, že niečo nie je v poriadku, bol, keď bola Megan ešte dieťa. Megan začala ľavou rukou vyberať hračky a veci, čo bolo pre pani Whiteovú veľmi zlé znamenie. Spočiatku pani Whiteová jednoducho presunula predmet do Meganovej pravej ruky a povedala: „Ľavá ruka zlá, pravá ruka dobrá“, ale po niekoľkých týždňoch, keď sa Megan stále „nenaučila“ robiť veci správnym spôsobom, dostala klepnutie na ľavú ruku a tiež napomenutie, že ľavá ruka je zlá.

Ako každé dieťa v tomto veku, po takom prísnom pavlovianskom tréningu sa Megan naučila používať pravú ruku. Jej babička sa tak tešila z toho, ako Megan reaguje na jej tréning, že jedného dňa triumfálne oznámila radostnú správu svojej dcére, ktorá si nevšimla, že Megan teraz na vyberanie vecí používa výlučne pravú ruku, zatiaľ čo predtým uprednostňovala ľavicu.

Suzanne, Meganina matka, si o tom nemyslela nič. Vedela, že jej matka má nejaké „svojské spôsoby“, a dovolila jej ich používať. Na čo si však nemohla spomenúť bolo, že ich jej matka praktizovala aj na nej a že inak by z nej bol iný človek. Po prvé, bola by sama ľaváčkou.

Suzanne nepovedala svojmu manželovi Robertovi, že Megan sa narodila so sklonom k používaniu svojej ľavej ruky, ale nechala ho z nej „vytĺcť“, pretože sám bola ľavákom a oveľa tolerantnejším k takým starým poverám. Bol by proti. Jedným z dôvodov, prečo pani Whiteová nemala Roberta v láske, bolo, že bol ľavák, ale domnievala sa, že už je neskoro na záchranu jeho duše.

Vyskúšala všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila Suzanne sa zamilovať a potom si nakoniec vziať Roberta. Naliehala, zakázala jej vychádzať, prestala jej dávať to jej skromné vreckové a dokonca ju zamkla v skrini na metly pod schodmi.

„Nechce sa mi veriť, že moja dcéra by sa chovala tak, ako sa chováš ty,“ keď kričala, často búchala do dverí skrinky. „Myslím, že v nemocnici muselo dôjsť k zámene. Nemohla som porodiť dcéru ako ty.“

Suzanne mala šťastie. Mali doma uhoľnú pivnicu, nie dieru na uhlie, ale skrinku na metly považovala za desivé miesto, ešte aj ako tínedžerka, a to pre rovnaké dôvody, pre ktoré sa to nepáčilo Megan, ba čo viac, pretože Pani Whiteová povedala svojej dcére, že tam sú pravdepodobne „démoni a diabli“. Pri takýchto príležitostiach Suzanne poradila, aby sedela ticho v kúte a zakrývala si hlavu, „aby si ju démoni a diabli nevšimli.“

Keď sa Megan naučila rozprávať, pani Whiteová to brala ako osobný triumf. Suzanne ani Robertovi v tejto veci vôbec neprisudzovala nijaké uznanie a svojim priateľom povedala, že takzvaní „moderní rodičia“ nemajú čas na svoje deti a že keby nebolo ich starých rodičov, nasledujúca generácia by bola „úplnými hlupákmi.“

Väčšina známych pani Whiteovej vedela, aká je, a buď iba naoko súhlasne prikývli, zmenili tému alebo sa ponáhľali preč, ak to bolo možné. Konverzácie často prebiehali v duchu:

“Ach, pani Whiteová, som si istá, že odvádzate skvelú prácu a pomáhate svojej dcére tým, že si sa staráte o malú Megan… Aké sú tento rok begónie? “

A tak bola malá Megan ponechaná na pospas vrtochom svojej babičky, pretože pán White už nebol na zemi, aby držal jej predstavy pod kontrolou, hoci, ako sa neskôr ukázalo, nebola to celkom pravda. Keď sedela na zemi pri nohách pani Whiteovej, Megan niekedy natiahla hračku a ponúkla ju „dedkovi.“

Pani Whiteová si najskôr myslela, že dieťa je zmätené. Vychádzala z toho, že „ostatní starí rodičia“ plietli jej malého chránenca, a tak, keď vedela, že taktika už predtým fungovala, kedykoľvek Megan natiahla hračku a povedala „dedko,“ vzala ju a povedala „babička.“ Potom neskôr, zúfalejšie, „babka, Megan, nie dedko!“ a trochu jej ťapla po nohe.

Ukázalo sa však, že bolo ťažšie prinútiť Megan, aby jej hovorila „babička“ a nie „dedko,“ než bolo naučiť ju používať pravú ruku, a to bez ohľadu na to, aké metódy vyskúšala. Megan tiež hovorila o „mačičke“ a bolo ju vidieť hladiť vzduch a chichotať sa.

Keď Megan začala volať „mačičku“ „Grrr“, pani Whiteová to pripisovala prílišnej detskej fantázii, ale odkazy na „dedka“ ju naďalej obťažovali. Jedného dňa sa spýtala Suzanne, ako Megan volá Robertových rodičov.

“Ach, Megan je taká zlatá. Nazýva ich waleskými slovami pre babičku a dedka „Nain a Taid.“ Chcú, aby sme ju dali na waleskú školu, keď bude dosť stará, ale Robert a ja si zatiaľ nie sme istí. Čo si myslíš, mami?”

Pani Whiteová dúfala, že Megan pôjde do katolíckej školy, ale vedela, že to je len veľmi málo pravdepodobné, pretože Robert Ľavák neverí, že deti by mali mať náboženstvo - akékoľvek náboženstvo, v tak útlom veku. Bah! Čo ten môže vedieť? Čo by o tom kedy mohol vedel ľavák?

Ale povedala: „Len buď veľmi opatrná, kam pošleš Megan, drahá. Nechcete, aby chodila na niektorú z tých drsných moderných škôl, kde ľavorukí učitelia neučia rešpektu a kde nemajú tradičnú disciplínu, lebo si Megan založí rodinu ešte red maturitami. Dúfala, že kľúčové slová „ľavák“, „rešpekt“ a „disciplína“ vyvolajú priaznivú odozvu od Suzanne, ale obávala sa, že už stratila svoju dcéru kvôli hlúpym myšlienkam Roberta.

Jediné, čo sa teraz mohla pokúsiť urobiť, bolo zastaviť hnilobu v Megan. Hniloba, ktorú Robert a jej dcéra dovolili prepuknúť v úbohej, sladkej, ale ovplyvniteľnej Megan. Bola v pokušení vyskúšať ju zamknúť pod schody, ale vedela, že ak sa Robert niekedy dozvie, bude to naposledy, čo bude môcť zostať znova s Megan sama, a že potom by to bolo pre obe horšie.

Hlboko vo vnútri si pani Whiteová dobre uvedomovala, že by na tom bola zďaleka horšie a že mimo sanatória nemusí prežiť.