Читать книгу Posledné Vianoce Na Zemi - Andrea Lepri - Страница 3

„Dobre“ odpovie pumpár a rýchlo otvorí dvierka nádrže.

„Máte tu záchod?“ pýta sa ho Luke. Pumpár mu kývnutím hlavy ukáže na dvere vedľa vchodu do obchodu a zatiaľ čo čerpá naftu do nádrže pozerá sa za ním, ako sa vzďaľuje. Je vysoký a štíhly. Má na sebe priliehavé nohavice z čiernej kože a plášť, aj ten z čiernej kože. Luke pripomína pumpárovi protagonistu románu, ktorý sa márne pokúša dočítať. Ale to, že tento muž je v tomto počasí oblečený takto bizarne, ho privedie k myšlienke, že asi nebude mať všetkých pokope. „Je to klasický typ, ktorý si nikdy neoblečie tepláky“ povie si. Keď sa Luke vráti k pumpárovi, ten mu práve umýva predné sklo. Odber za 100 dolárov ho dokáže vždy tak trochu obmäkčiť.

„Dlho cestujete, čo?“

„Ako ste na to priši?“

„Máte tam nalepených poriadne veľa mušiek.“

„Hej.“

„Idete na Lobster’s Festival?“

„ Lobster’s Festival?“ pýta sa Luke so zaujatím.

„Hej, to je show, ktorá sa koná každý rok v prístave a v hlavných uliciach Rocklandu. Prakticky také obrovské homárie hody. Nie je to nič výnimočné, ale ak nemáte nič dôležité na prácu, odporúčam vám zúčastniť sa. Je to určite niečo originálne.

„Také niečo má príchuť leta...“ povie Luke.

„Však hej, obyčajne sa hody konajú začiatkom augusta. Ale tento rok uragán Sandra organizátorom trochu skomplikoval situáciu a tak festival začne až o niekoľko dní.“

„Pravdupovediac, som na výlete, takže ak vravíte, že to stojí za to, mohol by som sa rozhodnúť, že sa tu zdržím až dovtedy. Koniec koncov, toto miesto vyzerá byť pokojné a pohostinné“ vraví mu Mc January a podá mu stodolárovku. Potom si sadne za volant.

„Ako veľmi pokojné by som ho nedefinoval, aspoň nie potom, čo sa tu v poslednom čase deje.“ odpovie pumpár a cez okienko mu podáva výdavok.

„...čo máte na mysli?“

„Práve v posledných dvoch dňoch sa tu stali veci...“ prerečie sa pumpár a ihneď si uvedomí, že urobil hlúposť. Táto veta mohla zaviesť konverzáciu úplne iným smerom. A on nemal veľmi chuť na klebety. Chcel si len sadnúť a dočítať konečne tie posledné tri strany románu. „Ale ak sa rozhodnete zostať, uvidíte sám. Nechcem vám pokaziť prekvapenie.“ snaží sa skrátiť rozhovor pumpár. Bol dobre vychovaný. Trochu sa s ním porozprával, ale chcel sa ho čo najskôr zbaviť, aby sa mohol vrátiť ku knihe. Otočí sa aby spustil stierače na sklo. Teraz bude môcť konečne odísť. Odrazu sa však celý zmätený zadíva na fotografiu ženy pripevnenú na spustené tienidlo v aute. Luke si to všimne a snaží sa čo najskôr vytiahnuť tienidlo nahor. Potom obaja hľadia na seba hodnú chvíľu. Typický okamih, kedy sa každý z nich chce niečo spýtať, ale zároveň sa obáva, že to isté urobí aj ten druhý. Takže nakoniec ani jeden z nich neurobí prvý krok, lebo sa bojí, že ho ten druhý prekvapí.

„Môžete mi poradiť nejaký dobrý motel? Pýta sa Luke aby konečne ukončil to rozpačité ticho.

„Choďte ďalej, asi päť-šesť míľ a uvidíte tabuľu s nápisom Spring. Je čistý, pekne zariadený, dá sa tam dobre najesť. A ceny sú poctivé.“

„Dobre, ďakujem za všetko. Uvidíme sa čoskoro“ pozdraví Luke a zaradí rýchlosť. Pumpár odpovie škaredým gestom rukou.

„… viem, že som otravný a cynický a pravdepodobne som aj náladový, ale uznávam, že ak ste toto všetko pripravili aby ste si zo mňa vystrelili, tak asi si to zaslúžim“ zamumle patológ, „ale ručím za to, že to vôbec nie je zábavné... Takmer som sa rozštvrtil, aby som sa sem čo najskôr dostal a doniesol so sebou výsledky analýzy. Znepriatelil som si celé laboratórium“ dodá, zatiaľ čo Helen sa celá ohromená pozerá na prázdne lehátka, ktoré vytiahla z chladiaceho boxu.

Na kovových podložkách zostalo len niekoľko vlasov a kúskov kože a ona si ani nebola celkom istá, či patrili tým dvom mŕtvolám alebo niekomu inému, kto na nich ležal pred nimi.

„Poďme, kde ste schovali tie dve telá?“ pýta sa Stevenson a začne otvárať jeden po druhom všetky chladiace boxy. Ale vidí, že všetky sú prázdne. „Už ste ich odoslali príbuzným?“ pokračuje v hľadaní aj na písacom stole, kde pátra pre zmenu po dokladoch, potvrdzujúcich odoslanie tiel. Helen mu venuje nič nehovoriaci pohľad. Potom si položí ruky na tvár a skloní hlavu. Stevenson sa upokojí.

„Je ti jasné, že zmizli dve mŕtvoly?“ spýta sa úprimne. „Čo zamýšľaš urobiť?“ povie o chvíľu, ale Helen je ako zabarikádovaná za múrom ticha. Patológ sa potom posadí za stôl a z koženej aktovky vytiahne zabalený sendvič. Vždy si nechával jeden v zásobe pre istotu. Keď bol nervózny, hlad ho premáhal ešte viac. Keď ho začne rozbaľovať, zvuk alobalu upúta Heleninu pozornosť. Tá si konečne odkryje oči a to práve vo chvíli, keď má on ruky na sendviči a chystá sa doň zahryznúť. Zastaví sa.

„Ja ...ja..., do kelu!“ vykríkne. Nahnevane odhodí sendvič do koša, poberie si všetky svoje veci a zberá sa na odchod, smerom k chodbe. Pri vstupných dverách sa stretne s Jamesom, ktorý sa práve vrátil z návštevy u Boba.

„Čau, Stevie, kam sa tak ponáhľaš?“ pozdraví sa mu.

„Choď do čerta!“ odpovie patológ a pokračuje svojou cestou.

Luke Mc January pochopil za necelú minútu, že tá veselá, štebotavá dáma, ktorá vedie Spring, pekná a pestovaná päťdesiatnička, Sally, bola pumpárová žena. Vzal si izbu na celé obdobie trvania Lobster’s Festivalu. Trochu si poklebetil s pani Sally a preštudoval si mapu oblasti zavesenú v malej hotelovej hale tak, aby si zapamätal najdôležitejšie miesta. Potom sa odobral do svojej izby. Zdala sa mu malá ale príjemná. Dvere izby boli polo-pancierované a okná mali dvojité sklo. Takisto s radosťou skonštatoval, že súčasťou zariadenia boli dve veci, ktoré veľmi potreboval, stôl a bar. Otvoril bar, aby skontroloval jeho obsah a zistil, že v mraziarenskom boxe boli už pripravené aj kocky ľadu. Potom si vzal neodmysliteľný šejker a prísady na prípravu svojho obvyklého nápoja, ničivého, silného koktejlu, ktorý kedysi pokrstil “L.M.J.”. Popíja koktejl a medzi jednotlivými dúškami si rozbalí tých pár vecí, čo má so sebou a opatrne ich usporiada v skrini a v bielizníku. Keď ukončí usídľovanie, pod posteľ si uloží kufrík s drahocenným obsahom. Sú v ňom doklady. Potom sa posadí za stôl, aby si aktualizoval denník. Keď zatvorí zošit pozrie na telefón. Ako vždy, keď príde na nové miesto, je v pokušení obvolať niektorých svojich známych. Ale potom si povie, že už im príliš dlho nevolal a upustí od toho. Natiahne sa na posteľ, aby dopil svoj L.M.J. a s úsmevom si pomyslí na pumpára a nato, ako zareagoval keď videl obrázok na tienidle v aute. To bolo len ďalšie potvrdenie jeho teórie, že jeho starý trik, vyvolať zvedavosť, stále funguje. A navyše je aj oveľa účinnejší, ako ísť medzi ľudí a priamo sa pýtať. Tento trik sa naučil, na jednej svojej chybe. Raz, keď sa príliš vypytoval, stupil niekomu na otlak a dostal veľmi nepríjemnú odpoveď. A tak teraz vrhol svoju osvedčenú návnadu a vedel, že skôr či neskôr sa nejaké ryby chytia, bola to len otázka trpezlivosti. Luke potom usúdil, že skutočnosť, že pumpár ho poslal do motela svojej ženy, bola ďalšia šťastná okolnosť. Pretože ženy, ak ich správne usmerníte, vedia byť niekedy veľmi radorečné. Povedal si, že tentokrát musí byť opatrný, pretože už sa niekoľkokrát sklamal. Pumpár naň však pôsobil dojmom, že veľmi dobre pozná človeka na fotografii. Mohlo sa jednať aj o podobnosť. Ale na rozdiel od svojich počiatočných očakávaní tu bola vysoká pravdepodobnosť, že sa tentokrát trafil do čierneho. Alebo aspoň veľmi blízko. V duchu sa usmial a zatvoril oči, aby sa trochu uvoľnil. Sľúbil si, že neskôr musí zájsť na pizzu a na pivo do miestneho pubu. Na takýchto miestach sa častokrát stačí len započúvať do krčmových rečí a človek získa zaujímavé informácie...

Po celý zvyšok dopoludnia, a aj časti odpoludnia, sa Helen a James neúspešne pokúšali nájsť nejakú logickú niť, stopu alebo aspoň indíciu.

„Len včera mi to Stevenson povedal zo žartu. Ale dnes mám fakt pocit, že som uprostred nejakej epizódy Aktov X“,…“ povie odrazu Helen celá demoralizovaná.

„Jediná vec, ktorou som si istý je, že včera v noci si tu, našťastie, nebola. Všetko ostatné nie je až také dôležité ...“ odpovie James vážne a ona vážne prikývne. Tušil, ako hlboko trpí a mal nutkanie objať ju. Ale po včerajšom incidente si nebol až taký istý, že aj ona by chcela to isté. A potom, čoskoro sa začnú vracať agenti. Ak by ich niektorý z nich prekvapil v takej chúlostivej situácii, k problémom by sa pridali ešte aj komplikácie.

„Čo urobíme?“ opýta sa Helen ticho.

„To by som chcel vedieť aj ja, prisahám“ odpovie on sklamane.

„Možno by sme sa mali fakt obrátiť na Bureau, čo myslíš?“ navrhne potom ona, keď usúdi, že už vyčerpali všetky možnosti. James sa pozrie von z okna a uvedomí si, aký je frustrovaný.

Ak by nemali všetky tieto problémy, toto mohol byť krásny slnečný deň. Jeden z takých, kedy hodno po práci naložiť celú rodinu do auta, vybrať sa k moru, a poriadne sa vykúpať. Aj keď je práve december. A potom si dať jednu dobrú, superpizzu. Nerozhodne si povzdychne.

„Myslím, že by to veľmi nepomohlo. Zjavne tu došlo k niečomu, čo presahuje naše chápanie. V hre sú nejaké veľmi mocné sily, ktoré nedokážeme kontrolovať. A ktoré pôsobia odniekiaľ z tieňa. Stevenson má pravdepodobne pravdu. Asi by naozaj bolo najlepšie predstierať, že sa nič nestalo ... „ navrhne.

„Dobre vieš, že to nejde. Určite, skôr či neskôr, táto story niekde vyjde najavo a potom nás niekto požiada, aby sme vysvetlili, čo sa stalo,“ namieta Helen.

„Práve naopak, mne sa zdá, že nech už je za tým hocikto, robí všetko preto, aby zničil všetky dôkazy o tom, čo sa stalo. Ba dokonca si myslím, že ak by sme tento príbeh nejako zverejnili, ten niekto urobí čokoľvek, aby nás zosmiešnil, alebo v horšom prípade aj definitívne umlčal. Až na túto záhadnú krabičku, ktorá je zatiaľ iba prázdnou a bezvýznamnou schránkou. Teda až pokiaľ sa nepreukáže opak. Ale inak nemáme v rukách vôbec nič . A okrem toho, ak táto záležitosť vyjde najavo, budú nás vyšetrovať, prečo sme si dali vyfúknuť takto hlúpo všetky dôkazy“ vysvetlí James.

„A Harry? Ak by bol niečo videl?“ Ak by začal rozprávať, aspoň by nám pomohol objasniť niektoré veci. Nakoniec na jeho bicykli aj na udici bol ten istý prášok.“

James si pomyslel na čudné správanie sa svojho syna a zachmúril sa.

„Jeho z toho musíme vynechať. Nech sa mu už stalo čokoľvek, chcem, aby na to čo najskôr zabudol.“ vyhlásil.

„Ale predsa len nejaké spojenie musí existovať! A potom, úprimne povedané, nechápem, ako sa mu podarilo vyhnúť sa zhubným účinkom, ktoré prináša táto vec.„

Počuj“, vraví a zmení výraz,“ ja neviem, či existuje nejaké spojenie. Ale myslím, že ani to nechcem vedieť. Som rád, že napriek tomu, že sa Harry chová trochu čudne, je v poriadku a chcem, aby čo najskôr zabudol na túto skúsenosť. A aj keby sme ho do toho zatiahli a niekto sa by sa rozhodol začať vyšetrovanie, syn zástupcu šerifa s Downovým syndrómom by určite nebol dôveryhodným svedkom. Opakujem, podľa mňa je najlepšie predstierať, že sa nikdy nič nestalo.“

„A čo ľudia v meste?“

„Vyzerá, že nikto nič nevidel a nepočul, a nikto teda presne nevie čo sa stalo. Onedlho začne Festival a všetci sa budú zaoberať len ním. Čakajú na hordy turistov, ktorí majú prísť, aby im pomohli zotaviť sa z finančných následkov uragánu Sandra. Oveľa skôr, ako myslíš ty, sa na všetko zabudne.

„Hej, ale nejaký zvedavec, ktorý musí do všetkého strkať nos, sa vždy nájde.“

Vymyslíme si oficiálnu verziu príbehu. Potom bude stačiť len povedať, že tento prípad nepatrí nám, a že sme ho prenechali inej jurisdikcii, spolu so všetkými dôkazmi."

„A starý Bob?“