Читать книгу Muž Pri Mori - Jack Benton - Страница 15

S Emmou sa stretol v lesoparku pár kilometrov od mesta. Vybrala si toto miesto, lebo tu bolo najmenej pravdepodobné, že ich uvidia, a tiež že tu mohli vykonávať svoju činnosť bez toho, aby sa o tom dozvedel Ted. Keď na ňu čakal, Slima sužoval pocit, že sú dvojicou tajných milencov a samota, ktorá ho všade sprevádzala, ho v tom pocite utvrdzovala viac, než považoval za vhodné. Keď sa Emma priblížila a svižne kráčala so sklonenou hlavou, Slim zastrčil ruky hlboko do vreciek kabáta, aby ho nejakým spôsobom nezradili.

Emmin výraz bol strohý. „Boli to takmer dva mesiace,“ povedala. „Máte už pre mňa odpovede?“

Žiadny formálny pozdrav. A analytik v Slimovi chcel poukázať na to, že to bolo sedem týždňov a štyri dni.

„Pani Douglasová, prosím, sadnite si. Áno, mám nejaké informácie, ale aj nejaké potrebujem.”

„Och, dobre, pán Hardy, ste na mojej výplatnej páske, ale stále odokrývate veci, je to tak?“

Slim bol v pokušení spomenúť, že ešte nedostal ani cent. Namiesto toho ale povedal: „Mojím záverom je, že váš manžel nemá pomer.“ Úľavu na Emminej tvári trochu zmiernili Slimovo posledné slová: „…ešte nie.“

„O čom to hovoríte?“

„Verím, že v tomto okamihu sa váš manžel pokúša skontaktovať s bývalou priateľkou alebo milenkou. Nie som si tým ešte úplne istý, ale pride mi to ako zjavná vec. Musím sa však ešte raz pozrieť na minulosť vášho manžela, aby som mohol úplne zistiť, aký vzťah má alebo chce Ted s osobou, s ktorou sa pokúša skontaktovať.”

Slim sa v duchu pokarhal, že špekulácie vydával za za skutočnosť, ale potreboval jej rozviazať jazyk.

„Ten bastard. Vedela som, že sme sa sem nikdy nemali vrátiť. Každý každého obrába v týchto hnusných malých mestách, kde je každý s každým príbuzný.”

Slim chcel poukázať na to, že ak bol Carnell v zajatí masovej orgie, tak ju, žiaľ, prehliadol, ale namiesto toho sa snažil vtlačiť do svojich očí výraz súcitu.

„Pred tromi rokmi ste mi povedali, že? Že ste sa sem vrátili?”

„Dvomi,“ povedala Emma a opravila tak zámernú chybu Slima. Zhlboka sa nadýchla a zoradila množstvo základných informácií, o ktorých Slim dúfal, že budú obsahovať niečo, čo potrebuje. Vždy bolo najlepšie, keď vám to klient povedal skôr, ako sa ho opýtali. Z jazyka, často takej podozrievavej bešie, sa stal ochotný spoločník.

„Dostal ponuku práce, tak mi aspoň povedal. V Leedsi som bol šťastná. Mala som svoju prácu na čiastočný úväzok, priateľov, svoje kluby. Neviem, prečo sa chcel vrátiť. Myslím, že jeho rodičia sú už dávno preč a jeho sestra žije v Londýne - teda nie, že by jej niekedy zavolal - takže to nie je o tom, že by tu mal nejaké väzby. Viete, sme manželmi už dvadsaťsedem rokov a tadiaľto sme išli autom iba niekoľkokrát, len cestou na zaujímavejšie miesta. Dobre, raz sme sa zastavili pre nejaké keksíky, ale naozaj neboli veľmi dobré; príliš suché…“

„A váš manžel pracuje v bankovníctve?“

„Toto všetko som vám už povedala. Investície. Celý svoj čas trávi po kolená v peniazoch iných ľudí. Podľa mňa to je bezduchá existencia, však? Ale nie vždy si môžeme v živote zarobiť peniaze tým, čo chceme, že, pán Hardy?”

„To je pravda.“

„No, to keby sa dalo, platili by ma za pitie portského v čase obeda.”

Slim sa usmial. Možno nakoniec našiel spriaznenú dušu. Emma Douglasová bola v najlepšom prípade o desať rokov staršia ako on, ale starala sa o seba tak, ako to ženy s vianočným členstvom v telocvični a príliš veľa voľného času zvyknú robiť. V záujme uzavretia prípadu si uvedomil, že on minimálne po jednom alebo dvoch drinkoch urobí všetko, čo je potrebné, ak by to malo znamenať udržanie rozviazaného jazyka.”

A do pekla s morálkou.

„A zázemie vášho manžela... vždy sa venoval financiám?“

Emma si odfrkla. „Och, bože dobrý, nie. Skúšal to všelijako, myslím po ukončení štúdia. Ale v takej blbosti ako poézia nie je toľko peňazí, však?”

Slim zdvihol obočie. „Váš manžel bol básnik?“

Emma mávla odmietavou rukou. „Och, pichal sa do toho všetkého. Študoval anglickú klasiku. Poznáte Shakespearea?”

Slim sa nechal neuraziť. „Poznám niekoľko diel,“ skryl úsmev.

„Áno, Ted také veci miloval. Na konci sedemdesiatych rokov bol skutočným hipisákom. Skúsil šťastie s poéziou na stojáka, herectvo, také veci. Školu skončil v osemdesiatomdruhom a istý čas pracoval ako zastupujúci učiteľ angličtiny. Veľmi to však účty neplalo, viete? Je pekné, keď sa mladí chcú venovať tomu všetkému, ale nie je to nič, čo by sa dalo robiť dlhodobo. Kamarát mu krátko potom, čo sme sa vzali, získal miesto v banke a myslím si, že si na ten príjem celkom zvykol.“

Slim pomaly prikývol. Maľoval rovnako obraz Emmy, ako aj Teda. Potlačený romantik, nútený do života založeného na peniazoch, s materialistickou, trofejovou manželkou prilepenou k jeho paži, smútiaci za starými časmi, poéziou, slobodou a možno aj plážami a starými milenkami.

„Hovorí Ted často veľa o starých časoch? Myslím skôr, ako ste sa vzali?”

Emma pokrčila plecami. „Niekedy zvykol. Teda, nikdy som nechcela počuť o starých milenkách ani nič podobné, ale z času na čas hovoril o svojom detstve. Stále menej ako roky plynuli. Myslím, že žiadne manželstvo nezostáva také, aké bolo, však? Ľudia sa už nerozprávajú tak, ako predtým. Vám sa to nezdalo?“

„Mne?”

„Povedali ste mi, že ste boli ženatý, či?”

Niekedy vylíčiť sám seba ako obeť pomohlo ľudom otvoriť sa a on potreboval, aby Emma cítila určité puto, skôr ako sa bude pýtať ďalšie, ťažké otázky.

„Deväť rokov,“ povedal. „Stretli sme sa, keď som bol na liečení po prvej vojne v Perzskom zálive. Väčšinu času počas nášho manželstva som bol v kasárňach. Keď som bol prevelený so Nemecka, Charlotte sa ku mne pripojila na prvých pár základniach. Nemala však rada Egypt alebo neskôr Jemen. Radšej zostala v Anglicku a „starala sa o domácnosť,“ ako sa vyjadrila.”

Emma mu položila ruku na koleno. „Ale v skutočnosti ovládla tvoje financie a brala si do tvojej postele iných mužov?”

Keby bol výber slov na ňom, Slim, ktorý sledoval oveľa menej telenoviel ako zrejme Emma, by to formuloval inak, ale nebolo to celkom nepravdivé.

„V kocke je to asi tak všetko,“ povedal. „Bola dosť šťastná, až kým ma menšie zranenie zinkasované pri love pirátov v Perzskom zálive nedostalo na vojenské spravodajstvo späť do Veľkej Británie. Potom som mohol ísť cez víkendy domov. Vydržala mesiac, kým utiekla.”

„S mäsiarom?“

Slim sa usmial. „Hovoril som vám o tom? Áno, s mäsiarom. Pán Staples. Nikdy som sa nedozvedel jeho krstné meno. Dopočul som sa o tom až neskôr. Flirtovala s kolegom, ktorý oznámil, že sa sťahuje do Sheffieldu. Dal som dva a dva dokopy a naštvalo ma to.”

„Chudák.“ Emma ho poklepala po kolene a potom ho mierne stlačila. Slim sa to snažil ignorovať.

„Je to ako to je. Armáda mi trochu nechýba. Život súkromnho očka, ktorý prežíva od výplaty do výplaty, je oveľa zaujímavejší.“

„No, to som rada,” povedala Emma, nevšimnúc si Slimovu veľkú dávku sarkazmu.

„Bolo to ešte horšie,“ pokračoval Slim a chystal sa zasadiť smrteľný úder, ktorý by ich navždy zapečatil ako navzájom sa ľutujúcich kamarátov. „Keď som bol v službe, poťahala za niekoľko právnických nitiek. Podala žiadosť o rozvod a ja som zistil, že dom, za ktorý platím, je na jej mene. Tvrdila, že to bol už existujúci majetok, ktorý vlastnila pred našou svadbou. Nechala upraviť pár dátumov na právnych dokumentoch a ja som stratil všetko. Och, a bola tehotná, čo jej prinieslo ďalšiu zhovievavosť. To po umelom prerušení prvého tehotenstva, keď som bol v aktívnej službe, pretože nechcela, aby dieťa vyrastalo bez otca.”

„Druhé dieťa bolo vaše?”

Slim sa zasmial. „Ale kdeže. Už roky som nebol blízko nej. Predpokladám, že bolo mäsiarove, ako mu patril aj zvyšok môjho života.“

„Och, to je hrozné.“ Emma ho hladkala po stehne, ale Slim, s rukami stále zastrčenými hlboko vo vreckách, to ignoroval. Namiesto toho pokrčil plecami. „Jedna z tých vecí,“ povedal.

„Muselo to byť srdcervúce.“

Slim na chvíľu zavrel oči a spomenul si na čižmy na piesku. „Videl som aj horšie,“ povedal.

Emma chvíľu mlčala a mračila sa, hľadiac na cestu, ruka stále chodila hore-dole po Slimovom stehne, akoby sa ho snažila zahriať.

„Môžem vám položiť osobnú otázku?“ Povedal Slim.

„Nakoľko osobnú?“

„Bol by to Tedov prvý pomer?“

Emma stiahla ruku a vyzerala zaskočená. „Hm, veru tak. Teda, nie som si istá, ale vždy to bol dobrý manžel.”

„A vy?”

„Čo?”

„Veľmi nerád sa vás na to pýtam, pani Douglasová, ale mali ste niekedy mimomanželský vzťah?“

Emma sa od neho odtiahla. Prázdny priestor medzi nimi na lavičke hľadel na Slima ako dieťa s rozšíreným pohľadom.

„Čo to má s čím spoločné?“ Emma sa postavila a ustúpila. „Pozrite, pán Hardy, myslím, že by mohlo byť načase, aby som vypovedala našu zmluvu. Nedali ste mi nič hodnotného a teraz mi kladiete také otázky. Nie som nejaká osamelá manželka, ktorú môžete…“

„Prejavil Ted niekedy záujem o okultizmus?“ Zasiahol Slim.

Emma na neho pozrela s otvorenými ústami a potom pokrútila hlavou. „Nikdy som vás nemala najať,“ odsekla. „Sama zistím, čo sa deje.“

Bez ďalšieho slova odišla preč a nechala Slima sedieť osamote na lavičke a jeho prsty hladili teplé miesto, ktoré jej ruka nechala na jeho stehne.