Читать книгу Muž Pri Mori - Jack Benton - Страница 7

V nedeľu sa Slim vydal autom na Tedovu pláž. Na starej mape, ktorú kúpil v antikvariáte, nebola pomenovaná, bola to len úzka zátoka s útesmi stúpajúcimi k hranatým výbežkom na oboch stranách, ktorá ako zaťaté päste obra objímala Írske more. Keď bol príliv, pláž bola kamenistá a polkruhová, ale pri odlive sa pred vlnami odokrylo pekné pole šedo-hnedého piesku.

Zopár psíčkarov a rodinka šplhajúca sa po skalných bazénoch boli jedinými návštevníkmi v tento veselý októbrový deň. Slim sa zatúlal k brehu - more sa dnes ticho vlnilo, najpokojnejšie, ako to kedy videl - a pohľadom na oblasť južného útesu, odkiaľ sledoval Teda, zmeral svoju približnú polohu pri poslednej príležitosti, čo ho videl.

Len obyčajný fliačik piesku. Stál takmer uprostred, s niekoľkými kameňmi na jednej strane, malými dunami piesku a ďalšími skalnými bazénmi na druhej. Mokrý piesok pri jeho nohách mu premáčal topánky. Voda bola vpredu, za sivou čiarou.

Otočil sa na odchod, keď ho vtom pozdravil psíčkar. Jack Russell preletel cez piesok, keď muž, fúzatý a plešatý, zabalený v hrubej tvídovej vetrovke, otáčal vodítko okolo svojej ruky ako detské laso.

„Vyzerá to tu pekne, však?“

Slim prikývol. „Keby bolo teplejšie, aj by som si zaplával.“

Muž zastal a natiahol hlavu. Rýchle oči si obzerali Slima hore a dole. „Vy nie ste odtiaľto, však?”

Slim pokrčil ramenami, čo mohlo znamenať áno aj nie. „Žijem v Yattone, pár kilometrov východne od Carnwellu. Nie, my, vnútrozemskí ľudia, sa na pobrežie príliš často nedostaneme.“

„Poznám Yatton. Dobrý trh v sobotu.” Muž sa otočil a pozrel sa na more. „Ak ste dosť veľký blazon na to, aby ste sa ponorili do tejto vody, dávajte si pozor na spätné prúdy. Sú smrteľné.“

Povedal to s istotou, ktorá Slimov chrbát obliala zimomriavkami.

„Ach, určite dám,” povedal Slim. „Aj tak je príliš zima.”

„Vždy je tu príliš zima,“ povedal muž. „Ak chcete slušné kúpanie, choďte do Francúzska.” Potom sa dotkol rukou svojho čela a dodal: „Dovi.”

Slim sledoval, ako muž odchádza cez pláž, pes okolo neho robí široké kruhy, čľapkajúc sa v malých kalužiach, ktoré zanechal klesajúci odliv. Muž, príležitostne skákajúci cez hlbšie kaluže v piesku, pokračoval vo svojich točivých pohyboch s vodítkom v ruke, aby čoskoro naň svojho psa priviazal. Keď ho už Slim viac nepočul, zacítil rastúci pocit osamelosti, akoby prišla čudná vlna, ktorá mu špliechala okolo členkov. Keď vietor nabral na sile, zamieril späť k svojmu autu. Ako odbočoval z poľného parkoviska na pobrežnú cestu, všimol si, že niečo ležalo v podraste priamo vo vnútri križovatky.

Odstavil auto nabok, vystúpil a vytiahol predmet z buriny. Sieť ostružiniek, ktorá ho obopínala, škriabala starý drevený povrch a zdráhala sa ho pustiť.

Tabuľka s nápisom, hrdzavá a vyblednutá.

Na spodku Slim čítal:

CRAMER COVE

Zákaz plávania po celý rok

Nebezpečné spätné prúdy

Slim podoprel značku hore o živý plot, ale tá stratila rovnováhu a spadla na zem lícom dole. Po chvíli premýšľania ju nechal ležať a vrátil sa k svojmu autu.

Keď odchádzal hore kľukatou pobrežnou cestou, ktorá pretínala dva vysoké živé ploty a sťa had viedla do strmého údolia, premýšľal o tom, čo mu povedal psíčkar. Značka vysvetľovala, prečo videl tak málo ľudí, a hoci neboli informácie o spätných prúdoch zreteľne zobrazené, miestni o nich museli dobre vedieť.

S názvom pre pláž mal však teraz aspoň nejaké vodítko.