Читать книгу Tajomstvo Hodinára - Jack Benton - Страница 14

Nasledujúce ráno pri raňajkách Slim usúdil, že pani Greysonová má dobrú náladu, a tak si ju zavolal k sebe. Na jeho žiadosť popiskovanie, ktoré sa valilo z kuchyne ako pieseň starnúceho, ale radostného vtáka, náhle zamrelo, a ona prešľapovala a žmýkala si zásteru, aby pripomenula Slimovi nepríjemnosti, ktoré sa jej odvážil spôsobiť.

„Pán Hardy... verím, že vám všetko chutí?”

Usmial sa a vidličkou popichal tanier. „Samozrejme. Tieto vajíčka mi pripomínajú moju dlho mŕtvu matku a kulinárske špeciality, ktoré som si denne vychutnával.“

„To je dobre. Ako vám dnes môžem pomôcť?”

„Včera som išiel do Trelee. Trochu som zablúdil na rašelinisko, ale jedna stará pani bola taká láskavá, že mi ukázala smer. Chcel som jej poslať ďakovný list, ale obávam sa, že som zabudol jej meno.“

„A prečo si myslíte, že ja to budem vedieť?“

„Povedala, že žila na starom mieste Amosa Bircha. Farma Worth. Náhodou neviete meno nových majiteľov?“

„Sotva noví; sú tam už tucet rokov.“

Slim sa usmial, ale prikývol, ako by chcel podporiť ďalší komentár.

„Tintonová,“ povedala pani Greysonová. „Maggie Tintonová. Môžem len povedať, že ste ju museli chytiť v dobrý deň. Najkyslejšia stará uhorka, akú kedy nájdete. A stavím sa, že ste si mysleli, že ja som zlá.”

Zo Slimovho úsmevu ho začala bolieť tvár.

„Jej manžel, Trevor, je oveľa príjemnejší. Zvykol popíjať v Crowne, až kým... no, to bolo už dávno.“

„Dokedy?”

Pani Greysonová rozvinula zásteru, vytriasla ju a potom sa zamračila, akoby ju Slim žiadal prekročiť morálnu hranicu.

„Hovorilo sa... ľudia hovorili, že v tom majú prsty.”

„V čom?”

„V Amosovom zmiznutí.“ Než Slim mohol odpovedať, dodala: „Čo je samozrejme smiešne. Tintonovci pochádzajú z Londýna. O Amosovi nemohli nič vedieť. Koniec koncov, Mary tam žila desaťročie potom, čo Amos zmizol. Tintonovci len našli výhodnú kúpu.“

„Naozaj si ľudia myslia, že s tým majú niečo spoločné?”

„Samozrejme, že nie. Bola to len hlúpa fáma, ale obaja sa urazili a potom sa izolovali od miestnej komunity.”

„Zdá sa, že ich dobre poznáte.”

„Hrávala som s Maggie bridž, ale ona prestala chodiť.”

„Je to skoro ako priznanie viny.”

„Mali kopu práce, to je všetko,” povedala. „Presťahovali sa sem, aby odišli do archetypálneho vidieckeho života, aký vidíte v televízii. Myslím, že si predstavovali komunitu jednoduchých miestnych ľudí, ktorí čakajú s otvorenou náručou a vezmú ich na dedinské sviatky a kávičkové rána. Keď nedostali to, čo chceli, vzdali to.“

„Ale celkom určite nemohli mať niečo spoločné so zmiznutím Amosa Bircha?”

Pani Greysonová pokrútila hlavou. „Absolútne nie.”

„Čo si teda myslíte, že sa stalo?”

Pani Greysonová prevrátila očami. „Myslela som, že hovoríme o pani Tintonovej?“

„Len ma to zaujalo. Zdá sa, že ich poznáte.”

Pani Greysonová pokrčila plecami a povzdychla si. „Ušiel od rodiny. Čo viac dodať? Amos mal veľa peňazí schovaných a často bol na svojich služobných cestách, stretnutiach hodinárov a podobne. Chcete môj názor? V zámorí mal nejaký románik a utiekol, aby bol s ňou.”

„Nebolo by jednoduchšie rozviesť sa s Mary?”

Pani Greysonová opäť zazvonila na zásteru. „Na to nemám čas,“ povedala. Keď sa otočila a zamierila do kuchyne, dodala: „Užite si dnešnú prechádzku, pán Hardy.“

Slim na ňu zamračene hľadel. Bol si istý, že už z nej nedostane nič, ale keď sa zmienila o inej žene, jej líca nadobudli červenkastý odtieň, ktorý tam predtým určite nebol.