Читать книгу Pochod Kráľov - Морган Райс, Morgan Rice - Страница 13

Thor utekal nocou neprehľadnými uličkami Kráľovho Dvora a neprestával sa diviť všetkému tomu pohybu, ktorý ho obklopoval. Ulice boli plné ľudí. Zástupy obyvateľov sa niekam rozrušene ponáhľali. Mnoho z nich nieslo pochodne, ktoré osvetľovali noc a vrhali do ich tvárí pitoreskné tiene. Zvony na vežiach hradu neprestávali vyzváňať. Vydávali hlboký zadumaný a tiahly zvuk, ktorý sa ozval vždy raz do minúty. Thor vedel, že toto môže znamenať len jedinú vec: smrť. Bol to umieráčik. A v kráľovstve bol iba jediný človek, pre ktorého by dnes v noci mohli tie zvony zvoniť. Kráľ sám.

Thorovo srdce sa rozochvelo obavami. Pred očami sa mu znova objavila dýka, ktorú predtým zahliadol vo svojom sne. Mohla to byť pravda?

Musel si byť istý, musel zistiť, čo sa stalo. Natiahol sa do davu a chytil jedného chlapca, ktorý bežal v opačnom smere než ostatní a akurát Thora míňal.

"Kam bežíš?" Naliehal naňho Thor. "Prečo všetok tento krik?"

"Čo si to nepočul?" Vykríkol chlapec rozrušene. "Kráľ umiera! Je dobodaný! Pred bránami hradu sa zišli davy a snažia sa zistiť nejaké správy. Ak je to pravda, je to hrôza pre všetkých nás. Dokážeš si to predstaviť? Kráľovstvo bez kráľa?"

Nato sa chlapec Thorovi vykrútil, otočil sa a zmizol späť do noci.

Thor stál na mieste ako primrznutý. Jeho srdce divoko bilo. Nedokázal si pripustiť udalosti, ktoré sa okolo neho odohrávali. Jeho sny, jeho predtuchy - všetko to bolo viac ako len samotná fantázia. Videl budúcnosť. Už druhýkrát. To pomyslenie ho desilo. Jeho sily sa zdali byť hlbšie, než ako si to sprvu myslel a s každým nasledujúcim dňom sa cítil silnejší a mocnejší. Ako ďaleko až toto môže zájsť?

Thor sa snažil vymyslieť, kam by sa teraz mal vydať. Podarilo sa mu síce utiecť z väzenia, ale teraz nemal potuchy, kam sa vrhnúť ďalej. Počas niekoľkých málo chvíľ po ňom určite začnú pátrať stráže a po chvíli už ho pravdepodobne bude hľadať celý Kráľov Dvor. Skutočnosť, že takto násilne utiekol ho nútila cítiť sa viac vinným než predtým. Potom ho ale napadlo, že fakt, že bol MacGil bodnutý v čase, keď bol Thor vo väzení, ho mohol očistiť. Alebo to bude vyzerať tak, že bol len súčasťou väčšieho sprisahania?

Thor sa rozhodol, že si nemôže dovoliť žiadne riskovanie. Bolo očividné, že nikoho v celom kráľovstve teraz žiadne racionálne vysvetlenia nezaujímajú, a že sú naopak všetci tak akurát lační po krvi. A on bol pravdepodobne najväčším kandidátom na to, stať sa obetným baránkom. Potreboval si nájsť nejaký úkryt, miesto, kde by mohol prečkať búrku, ktorá prichádzala a až sa preženie, pokúsiť sa očistiť svoje meno. Najbezpečnejšie miesto, kam by sa mohol vydať, leží iste ďaleko odtiaľto. Mohol by sa pokúsiť utiecť späť do svojej dediny. Alebo možno aj niekam ďalej, úplne najďalej, kam až by to šlo.

Ale Thor nechcel zvoliť tú najbezpečnejšiu cestu, to nebolo nič pre neho. Chcel zostať tu, očistiť svoje meno a udržať si svoju pozíciu v Légii. Nebol predsa žiadny zbabelec a nebude utekať. Ba čo viac, zúfalo chcel vidieť MacGila predtým, než zomrie - ak teda bol teraz ešte stále nažive. Potreboval s ním hovoriť. Pocit viny, že nedokázal atentátu zabrániť, ho napĺňal zúfalstvom. Prečo mu bolo vyjavené, že k atentátu dôjde a pritom nemohol urobiť nič, aby tomu zabránil? A prečo vo svojej vízii videl, že bude kráľ otrávený, keď bol nakoniec v skutočnosti ubodaný?

Ako tam tak stál a premýšľal, zrazu ho to trklo: Reece. Reece bol predsa ten o kom si mohol byť istý, že na neho nezavolá okamžite stráže a možno mu dokonca aj poskytne útočisko. Mal dojem, že mu Reece určite uverí. Vedel dobre, že Reece svojho otca skutočne miluje a ak bolo v niečích silách očistiť Thorovo meno, potom to bol Reece. Musel ho vyhľadať.

Thor sa dal do behu spleťou kľukatých postranných uličiek, aby sa tak čo najviac vyhol davom. Bežal priamo ku kráľovskému hradu. Vedel dobre, kde je Reeceova komnata - bola vo východnom krídle, blízko pri stene oddeľujúcej vnútorný hrad a mesto. Modlil sa, aby tam Reece teraz bol. Ak áno, možno by sa mu mohlo podariť upútať jeho pozornosť a on by mu potom mohol pomôcť nájsť cestu do hradu. Thor mal pocit, že ak bude otáľať tu v uliciach, tak ho skôr alebo neskôr niekto spozná. A ak by ho ten dav poznal teraz za takých okolností, iste by ho roztrhali na kusy.

Kľučkoval maličkými uličkami, víril za sebou prach teplej letnej noci a po určitej dobe konečne dorazil k vonkajšiemu opevneniu hradu. Pritisol sa blízko k hradbe a pokračoval ďalej pozdĺž nej, priamo pod zrakmi strážnych, ktorí stáli v sotva niekoľkometrových rozostupoch na jej vrchole.

Keď spoznal, že sa blíži k Reeceovmu oknu, zohol sa a zobral zo zeme malý kamienok. Ešte šťastie, že jedinú zbraň, ktorú mu zabudli zobrať, bol jeho starý, rokmi dobre preverený prak. Vytiahol ho spoza pása, založil kameň a vrhol.

Vďaka svojej dokonalej muške poslal Thor kameň oblúkom cez hradný múr a ďalej rovno do otvoreného okna Reeceovej komnaty. Začul ako kamienok narazil do steny vnútri miestnosti a potom v podrepe vyčkával, čo sa bude diať. Celú dobu sa musel držať z dohľadu strážnych, ktorí sa za tým zvukom jeden ako druhý otočili.

Dlhú chvíľu sa nedialo vôbec nič a Thor už začal klesať na duchu. Možno že sa pomýlil a toto vôbec nebola Reeceova komnata. Ak je tomu tak, bude odtiaľto musieť utiecť, pretože bez Reecea už tu pre neho nebola žiadna nádej na bezpečný úkryt. Potom sa ale v okne objavila nejaká postava. Thor zadržal dych.

Po chvíli, ktorá sa zdala byť ako malá večnosť, a Thor už bol v skutočnosti pripravený utiecť preč, sa postava pohla. Oprela sa oboma rukami o okenný parapet a so zvedavým výrazom sa rozhliadla.

Thor sa postavil, ustúpil niekoľko krokov od steny a zamával jednou rukou.

Reece sa pozrel tým smerom a všimol si ho. Jeho tvár sa náhle rozjasnila poznaním a Thor mohol vo svetle neďalekej pochodne poznať, že je v tom výraze aj silná prímes radosti a uľahčenia. To mu povedalo všetko, čo potreboval vedieť: Reece sa k nemu ešte neotočil chrbtom.

Ten mu teraz z okna naznačil, aby počkal, kým Thor sa rýchlo stiahol späť k stene, kde sa skrčil ako len to bolo možné, aby ho prechádzajúci strážny nevidel .

Potom v tej pozícii čakal, sám nevedel ako dlho, neustále pripravený vystreliť na útek, keby ho niekto objavil, keď tu sa konečne ukázal Reece. Prebehol Výpadovou bránkou opevnenia, ťažko dýchajúc sa zastavil a rozhliadal na všetky strany. Potom si Thora konečne všimol.

Okamžite pribehol k nemu a objal ho. Thor mal obrovskú radosť. Tá sa ešte znásobila, keď sa ozvalo zamraučanie a Thor zistil, že sa za Reeceovou košeľou ukrýva Krohn. Ten teraz takmer vyskočil zo svojho úkrytu von, než ho Reece sám uchopil a podal Thorovi.

Krohn - nedávno narodené mačiatko bieleho leoparda, ktorého Thor zachránil v lese - skočil svojmu pánovi do náručia a ten ho okamžite radostne objal. Mačiatko mňaukalo a s radosťou olizovalo Thorovu tvár.

Reece sa smial.

"Keď ťa drapli, pokúšal sa ťa chvíľku sledovať, tak som ho vzal, aby som si mohol byť istý, že bude v bezpečí."

Thor Reeceovi vďačne stisol ruku. Potom sa rozosmial, pretože ho mača neprestávalo zahŕňať bozkami.

"Tiež si mi chýbal," smial sa Thor a maznal sa s mačiatkom. "Teraz musíš byť ale potichu, alebo nás stráže počujú."

Krohn sa utíšil, ako keby naozaj rozumel.

"Ako si sa dostal von?" Spýtal sa Reece prekvapene.

Thor pokrčil ramenami. Nevedel, čo by vlastne mal odpovedať. Stále ešte sa necítil pohodlne, keď prišla reč na jeho sily, ktorým on sám za mak rozumel. Nechcel, aby si o ňom ostatní mysleli, že je snáď nejaký druh blázna.

"Povedal by som, že som jednoducho mal šťastie," odpovedal. "Naskytla sa príležitosť a ja som po nej skočil."

"Dosť sa čudujem, že ťa ľudia neroztrhali na kúsky," povedal Reece.

"Je tma," odpovedal Thor. "Nemyslím si, že ma niekto spoznal. Teda aspoň zatiaľ."

"Vieš o tom, že ťa hľadá každý vojak v tomto kráľovstve? Vieš o tom, že niekto môjho otca dobodal?"

Thor vážne prikývol. "Je v poriadku?"

Reeceova tvár zatemnela.

"Nie," odpovedal ponuro. "Zomiera."

Thora tá správa zasiahla tak prudko, ako keby sa skutočne jednalo o jeho vlastného otca.

"Ale ty vieš, že ja s tým nemám nič spoločné, že?" Spýtal sa Thor s nádejou v hlase. Nestaral sa o to, čo si myslia ostatní, ale zároveň nutne potreboval, aby jeho najlepší priateľ a MacGilov najmladší syn, vedel, že je nevinný.

"Samozrejme," povedal Reece. "Inak by som tu teraz nebol."

Thor cítil obrovskú vlnu uvoľnenia a vďačne potľapkal Reecea po pleci.

"Ale zvyšok kráľovstvo nebude zďaleka tak dôverčivý, ako som ja," dodal Reece. "Najbezpečnejšie miesto je pre teba práve teraz čo najďalej odtiaľto. Dám ti môjho najrýchlejšieho koňa, balík zásob a pošlem ťa veľmi ďaleko odtiaľto. Musíš sa schovať kým toto všetko neutíchne a kým sa nenájde skutočný vrah. Nikto teraz nerozmýšľa s pokojnou hlavou."

Thor pokrútil hlavou. "Ja nemôžem odísť," povedal. "To potom budem vyzerať, že som vinný. Potrebujem, aby ostatní videli, že ja som to neurobil. Ja od svojich problémov utekať nechcem. Musím očistiť svoje meno."

Reece pokrútil hlavou. "Ak tú zostaneš, tak ťa nájdu. Pôjdeš znovu do väzenia a potom ťa popravia, ak ťa však sám dav neroztrhá na kusy ešte predtým."

"To je riziko, ktoré na seba musím vziať," povedal Thor.

Reece sa na neho dlhú chvíľu len díval a výraz jeho tváre sa za tú dobu zmenil zo starostlivého na obdivný. Potom konečne pomaly kývol.

"Si hrdý. A hlúpy. Hrozne hlúpy. A to sa mi na tebe páči."

Reece sa usmial a Thor úsmev opätoval.

"Potrebujem vidieť tvojho otca," povedal Thor. "Potrebujem šancu, aby som mu to mohol všetko vysvetliť z očí do očí. Potrebujem, aby vedel, že som to nebol ja, kto sa ho pokúsil zabiť a že s tým nemám nič spoločné. Ak sa potom rozhodne ma nechať zatknúť, nech sa stane. Ale musím mať túto poslednú šancu. Chcem, aby poznal pravdu. To je všetko, o čo ťa prosím."

Reece sa na svojho kamaráta opäť dlho skúmavo díval. Nakoniec, po chvíli, ktorá sa Thorovi zdala ako večnosť, princ kývol.

"Môžem ťa k nemu odviesť. Viem o tajnej chodbe, ktorá vedie do jeho komnaty. Je to ale riskantné a akonáhle budeš vnútri, si v tom sám. Potom už nebude úniku. A ani pre teba už nebudem môcť nič ďalšieho urobiť. Môže to znamenať tvoju smrť. Si si vážne istý, že to chceš podniknúť?"

Thor prikývol vážne na súhlas.

"Výborne," povedal na to Reece a hodil mu plášť.

Thor ho chytil a prekvapene sa na Reecea pozrel. Uvedomil si, že Reece s celým týmto scenárom musel dopredu počítať.

Ten sa na Thora len usmial.

"Vedel som, že budeš dostatočne hlúpy, aby si tu zostal. Od najlepšieho kamaráta by som nič iné ani nečakal."