Читать книгу Pochod Kráľov - Морган Райс, Morgan Rice - Страница 16

KAPITOLA ŠIESTA

Оглавление

Náhly poryv vetra udrel Garetha do tváre a oči sa mu okamžite zaliali slzami, keď vzhliadol k jasnej žiare prvého vychádzajúceho slnka. Deň práve začínal a na najbližšom vrcholku Kolvijských útesov sa zhromaždili stovky členov kráľovskej rodiny, priateľov a ľudí blízkych dvoru, ktorí sa chceli zúčastniť na pohrebe. Hneď za nimi nasledovala armáda vojakov a ešte ďalej videl Gareth masy obyčajných ľudí, ktorí sa prišli aspoň z diaľky pozrieť na ceremónie. Smútok na ich tvárach nebol ani v najmenšom strojený. Jeho otec bol milovaný, to bolo viac než isté.

Gareth stál spolu so zvyškom najbližšej rodiny v polkruhu okolo tela svojho otca, ktoré bolo uložené v rakve, vedľa hrobky. Okolo lôžka jeho posledného odpočinku boli uviazané povrazy, čakajúce splniť svoj účel pri ukladaní kráľa na večný odpočinok. Argon stal pred všetkými, mal na sebe temne purpurovú róbu, ktorú používal len pre pohrebné rituály, a z jeho tváre, navyše ešte spolovice ukrytej pod kapucňou, sa nedali vyčítať ani tie najnepatrnejšie emócie. Gareth sa zúfalo snažil tú tvár skúmať a zistiť, ako veľa toho Argon vie. Vie Argon kto zabil Garethovho otca? Ak áno, povie o tom ostatným, alebo nechá osud, aby hral ďalej svoju rozohranú hru?

Ku Garethovej smole bol ten protivný chlapec Thor očistený od všetkej viny, pretože naozaj dosť dobre nemohol bodnúť kráľa v jeho komnate, keď v rovnakom okamihu sedel zamknutý v cele podzemného žalára. Sám kráľ navyše pred svojou smrťou stačil vyhlásiť Thora za nevinného. To pochopiteľne Garethovu vec iba sťažovalo. Pri dvore už bola dokonca zvolaná rada, ktorá dostala za úlohu preskúmať každučký detail okolo celej vraždy. Garethovo srdce divoko bilo, keď tu teraz stál s ostatnými, sledoval, ako je otcovo telo pomaly spúšťané pod zem a jediné, čo si prial, bolo vrhnúť sa do hrobu spolu s ním.

Bolo len otázkou času, kým stopy vyšetrovateľov nezavedú k Firthovi a akonáhle sa tak stane, Gareth sa potopí spolu s ním. Bude musieť konať čo najrýchlejšie, odviesť ich pozornosť iným smerom a prišpendliť vinu na niekoho iného. Tiež sa mu preháňali hlavou myšlienky o tom, či ho niekto z jeho najbližších podozrieva. Pristihol sa, že takmer paranoidne neustále skúma tváre okolo seba, ale nikdy nevidel ani náznak podozrenia. Vedľa neho stáli jeho bratia, Reece, Godfrey a Kendrick, ďalej potom sestra Gwendolyn a ich matka. Kráľovnina tvár bola strhaná zármutkom a jej celkový vzhľad vypovedal o hlbokom otrase. Od otcovej smrti sa stala akoby iným človekom. Celé dni takmer neprehovorila. Donieslo sa mu, že vraj v okamihu, keď jej oznámili správu o atentáte, ju postihla nejaká forma paralýzy. Polovica jej tváre stuhla a keď teraz otvorila ústa a pokúšala sa hovoriť, slová vychádzali iba veľmi pomaly a ťažko.

Gareth si prezrel tváre členov kráľovskej rady, ktorí stáli za nimi. Najvyšší generál Brom spoločne s hlavou Légie Kolkom stáli vpredu a za nimi ostatní otcovi radcovia a úradníci. Všetci svorne predstierali zármutok, ale Gareth vedel svoje. Dobre vedel, že všetkým týmto ľuďom, všetkým členom najvyššej rady, radcom, generálom a všetkým zhromaždeným šľachticom a lordom, ktorí stáli za nimi, to bolo v podstate jedno. Čo naopak dobre v ich tvárach čítal, boli nové ambície. Lačnosť po moci. Ako tak všetci klopili zrak za klesajúcimi márami s kráľom, Gareth dobre vedel, že premýšľajú iba o tom, kto by mohol byť tým ďalším, ktorý zasadne na trón.

Bola to napokon najvýraznejšia myšlienka, ktorá trápila aj Garetha samotného. Čo sa môže stať v dohre po tak chaotickom atentáte? Ak by sa mu podarilo uskutočniť to čisto a jednoducho, a zviesť vinu na niekoho iného, potom by Garethov plán prežil klinickú smrť a trón by pripadol jemu. Koniec koncov, on bol predsa prvorodeným legitímnym synom. Jeho otec odovzdal následníctvo jeho sestre Gwendolyn, ale nikto iný ako kráľovskí potomkovia neboli tej rozprave prítomní a toto prianie nestačilo byť ratifikované. Gareth poznal najvyššiu radu a dobre vedel, ako vážne berú všetky nástupnícka pravidlá. Bez ratifikácie otcovho želania jeho sestra nebude môcť nastúpiť na trón.

Čo by opäť viedlo k nemu. Ak by celý nástupnícky proces nabral tento smer - a Gareth si bol istý, že by sa tak stalo - potom by trón isto iste pripadol jemu. Tak hovorilo právo.

Jeho súrodenci by sa tomu bránili, o tom tiež nemal najmenšie pochybnosti. Odvolávali by sa na onú rozpravu s otcom a najskôr by trvali na zverení vlády Gwendolyn. Kendrick by sa pravdepodobne nepokúsil strhnúť vládu sám pre seba. Na to bol príliš čestný. Godfreymu bolo všetko jedno. Reece bol príliš mladý. Gwendolyn bola teda jedinou viditeľnou hrozbou. Aj tak bol ale Gareth optimista, nemyslel si, že by rada bola pripravená na vládu ženy, navyše vlastne skôr násťročného dievčaťa. A bez ratifikácie od kráľa mali perfektnú príležitosť ju z nástupníctva vylúčiť.

Lenže potom tu bol ešte jeden problém, a ten sa volal Kendrick. Koniec koncov, Garetha všetci svorne nemali radi, kdežto Kendrick bol milovaný ako medzi vojskom, tak aj medzi obyčajnými poddanými. Vďaka týmto skutočnostiam sa muselo počítať so šancou, že sa rada rozhodne zveriť trón Kendrickovi, aj keď by o neho on sám nikdy neusiloval. Čím skôr sa Gareth dostane k moci, tým skôr bude môcť zlikvidovať Kendrickov vplyv.

Gareth náhle ucítil ako ho čosi ťahá za ruku. Pozrel sa a zistil, že ju ťahá lano upevnené k otcovej rakve, a že už dávno začalo spúšťanie do hrobu. Poobzeral sa okolo a videl všetky svoje súrodencov, z ktorých každý zvieral jeden taký povraz a pomaly spúšťali otca pod zem. Garethov koniec bol teraz naklonený príliš vysoko. Musel si prehodiť ruky a po určitú chvíli púšťať lano oveľa rýchlejšie ako ostatné, aby vyrovnal stratu. Osud sa mu vysmieval aj teraz. Ani v momente otcovej smrti mu nebol Gareth schopný plne a riadne slúžiť.

Ozvali sa vzdialené zvony. Argon predstúpil do centra pozornosti a zdvihol dlaň a prehovoril.

"Itso ominus domi ko resepia..."

Bola to pôvodná a dnes už bežne nepoužívaná reč Prsteňa. Reč dávnych kráľov, ktorú používali jeho predkovia po tisíc rokov. Reč, ktorú Garetha od útleho veku učili všetci jeho učitelia, aby ju raz mohol použiť až zasadne na trón ako nástupca.

Argon sa z ničoho nič zastavil, vzhliadol a zadíval sa priamo na Garetha. Po princovom chrbte okamžite prebehla vlna mravenčenia, keď ho Argonove žiarivé oči začali podrobne skúmať. Garethova tvár sa zaliala červeňou, keď premýšľal, či to vidia aj ostatní a či chápu o čo tu práve ide. Z toho pohľadu mohol jasne vyčítať, že Argon dobre o vie o jeho zapojení do atentátu. Ale Argon vždy zostával tajomný, rovnako ako vždy odmietal nechať sa zatiahnuť do machinácií bežných ľudských osudov. Zostane mlčať?

"Kráľ MacGil bol dobrým vladárom, skutočným kráľom," povedal potom Argon hlbokým, akoby nadpozemským hlasom.

"Robil česť svojim kráľovským predkom a obohatil a posilnil toto kráľovstvo viac, než ktorýkoľvek kráľ pred ním. Jeho život mu bol odobratý predčasne a Boh to vie. Aj tak po sebe však zanechal bohatý odkaz. Teraz je na nás, aby sme jeho odkaz doviedli do konca.

Argon sa odmlčal.

"Naše kráľovstvo Prsteňa je zo všetkých strán obklopené zlovestnými hrozbami. Za Kaňonom, ktorý stráži iba náš energetický štít, žijú národy barbarov a príšer, ktoré by nás okamžite roztrhali na kusy, keby mohli. Vnútri Prsteňa, na druhej strane Vysočiny, sa rozkladá územie klanu, ktorý nám tiež neustále škodí. My teraz žijeme v časoch nepoznaného mieru a prosperity, ale naša bezpečnosť je pominuteľná.

Prečo si bohovia povolali najlepšieho z nás v jeho najlepších rokoch - nášho dobrého a múdreho kráľa? Prečo bolo jeho osudom, aby bol takto zavraždený? Všetci sme obyčajné bábky, pešiaci vo veľkej hre osudu. Aj v okamihu, keď sa nachádzame na vrchole našej moci, môžeme vzápätí skončiť pod zemou. Otázka, s ktorou musíme zápasiť neznie o čo by sme mali usilovať - ale kým by sme sa mali snažiť stať.

Argon sklonil hlavu. Garethove dlane pálili od povrazu. Posledné kráľovo lôžko teraz s tupým úderom dosadlo na dno hlbokej hrobky.

"NIE!" Ozval sa výkrik.

Bola to Gwendolyn. Hystericky sa zrazu rozbehla na okraj hrobu, ako keby snáď chcela skočiť dovnútra. Reece sa rozbehol za ňou, chytil ju a strhol späť. Kendrick tiež pribehol na pomoc.

Gareth s ňou ale nemal najmenší súcit, naopak, mal z nej strach. Ak si priala skončiť tiež pod zemou, mohol to celkom dobre zariadiť.

Áno, no iste, to mohol.

*

Thor stál len kúsok od rakvy kráľa MacGila, keď ho spúšťali pod zem a bol tým pohľadom ohromený. Kráľ si pre svoj večný odpočinok vybral najvyššie pohorie v kráľovstve, vznešené a majestátne Kolvijské útesy, ktorých najvyššie vrcholky boli po väčšinu roka zahalené v mrakoch. Oblaky boli teraz ľahko zafarbené náznakmi oranžovej, zelenej, žltej a ružovej farby, ktoré vytváralo prvé vychádzajúce slnko. Od rána bolo ale všetko zahalené hmlou, ktorá sa nezdala, že by sa chcela dvíhať. Pôsobilo to, ako keby sa celé kráľovstvo oblieklo do smútočného rúcha. Krohn, stojaci vedľa neho, zakvičal.

Vysoko nad nimi sa ozval ďalší zvuk a keď sa za ním Thor obzrel, spoznal Estopheles, ktorá krúžila nad ich hlavami a hľadela na pohreb. Thor bol stále otrasený zo všetkých tých udalostí, ktoré sa odohrali počas posledných dní. Teraz tu stál uprostred kráľovskej rodiny a zúčastnil sa pohrebu muža, ktorého si tak rýchlo zamiloval ako vlastného otca. Zdalo sa to nemožné. Vlastne ani nemal šancu sa s ním poriadne zoznámiť, napriek tomu k nemu od začiatku cítil viac než len rešpekt k vlastnému kráľovi a viac ako ku svojmu skutočnému otcovi. A teraz mu ho zobrali. Viac ako na čokoľvek iné tiež Thor nedokázal prestať myslieť na kráľove posledné slová:

Ty nie si ako ostatní. Si zvláštny. Kým neporozumieš tomu, kým si, toto kráľovstvo nikdy nespozná chvíle oddychu.

Čo tým kráľ myslel? Kto teda vlastne je? A prečo by mal byť zvláštny? Ako to všetko mohol kráľ vedieť? A čo má osud kráľovstva spoločného s niekým ako je on? Neblúznil kráľ, keď mu o tom rozprával?

Ďaleko odtiaľto je úžasná krajina. Leží až za Impériom. Dokonca až za Krajinou drakov. Je to Krajina Druidov. Tam odtiaľ pochádza tvoja matka. Musíš sa tam vypraviť a hľadať odpovede.

Ako mohol MacGil vedieť o Thorovej matke? Ako mohol vedieť, kde žila? A aké odpovede by mu mohla dať? Thor si vždy myslel, že je jeho matka mŕtva a myšlienka, že by niekde mohla byť nažive, ho napĺňala nadšením. Viac ako kedykoľvek predtým cítil túžbu sa za ňou vydať a pokúsiť sa ju nájsť. Nájsť odpovede a konečne odhaliť tajomstvo kým je a prečo je iný ako ostatní.

Keď sa rozozvučali zvony a MacGilovo telo začalo klesať pod zem, Thor premýšľal o krutých hrách osudu. Prečo mu bolo umožnené vidieť budúcnosť, v ktorej bude tento skvelý muž zavraždený, a napriek tomu nebolo možné s tým čokoľvek urobiť? V kútiku duše si prial, aby nikdy ono videnie nemal, aby nikdy nedokázal vidieť dopredu veci, ktoré sa ešte len majú stať. Prial si, aby mohol byť len nevinným okolostojacim, rovnako ako všetci ostatní, a jednoducho sa len jedného dňa ráno prebudiť a zistiť, že kráľ je mŕtvy. Teraz mal ale namiesto toho pocit, že bol priamym účastníkom tej udalosti. A cítil vinu, že sa mu nepodarilo urobiť viac, aby tomu zabránil.

Thor tiež premýšľal o tom, čo sa stane s kráľovstvom teraz. Nemalo predsa kráľa. Kto bude vládnuť? Bude to, ako si všetci mysleli, Gareth? Thor si len ťažko dokázal predstaviť horší variant.

Potom si prezrel tváre všetkých zhromaždených a najmä strnulej tváre urodzených lordov, ktorí sa sem zišli zo všetkých kútov kráľovstva. Vedel, že sú to všetko mocní muži a z toho, čo mu povedal Reece, vedel aj o ich hlade po moci. Nemohol si pomôcť, aby nepremýšľal, kto z nich by mohol byť tým vrahom. Podľa ich tvárí to mohol byť ktorýkoľvek z nich. Všetci čoskoro začnú tvrdohlavo súperiť o moc. Bude nakoniec kráľovstvo roztrhnuté na kusy? Budú sa armády týchto lordov biť medzi sebou? A ako to ovplyvní jeho vlastný osud? Čo sa stane s Légiou? Bude rozpustená? Bude kráľovská armáda rozpustená? Vzbúria sa Strieborní rytieri ak bude Gareth korunovaný kráľom?

Pochod Kráľov

Подняться наверх