Читать книгу Výbor z lyriky - Andrej Sládkovič - Страница 6

Spievajže, sestra, spievaj mi, moja,

ale hlasom matky svojej,

mňa len slovenské hlasy ukoja,

tými dušu moju ovej!

Spievajže, moja, spievaj, oj, spievaj

o krásach rodného kraja

a zápalom tých krás porozhrievaj

chladnúce prsia šuhaja!

Spievaj mi, krásna, veď pekná si ty,

ako svit raňajšej zory;

svet mladý drieme v krásach zavitý

a v ľúbych spevoch hovorí.

Spievaj, zaspievaj, družička mladá,

oj, len dnes sme ešte mladí;

nebudeš spievať, keď rokov vláda

vrelé ti srdce ochladí.

Spievaj mi, veď znáš, ty moja drahá,

ten stý mladých síl nepokoj.

Ukoj ho! Ba nie, veď sa vymáha

duch jarý hor` cez žiaľ i boj!

Spievaj len, spievaj a z duše milej

vôňu ružovú rozlievaj,

ak chceš, žiaľ, ak chceš, potechu vylej,

len, dušička, mi zaspievaj!