Читать книгу Skríženie S Nibiru - Danilo Clementoni - Страница 9
Tell el-Mukayyar â Ãtek
ОглавлениеV stane â laboratóriu sedeli naÅ¡i dvaja faloÅ¡nà beduÃni, ktorà sa pokúsili ukradnúť dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich âvzácny nákladâ z ich karga modulu. Mali zapchaté ústa a boli pevne priviazanà k barelu plnému paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretà o Å¥ažký kovový sud na vzájomne protiľahlých stranách, takže pozerali opaÄnými smermi. Pred stanom bol na stráži jeden z doktorkiných pomocnÃkov, ktorý z Äasu na Äas nazrel dnu, aby skontroloval situáciu.
ChudÅ¡Ã z tých dvoch takmer nevládal dýchaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretože mal urÄite zlomených pár rebier po plukovnÃkovom kopnutà do boku, no aj tak sa neprestával ani na chvÃľku obzeraÅ¥ a hľadaÅ¥ Äokoľvek, Äo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.
Cez maliÄkú dierku na stene prenikalo do stanu nesmelé popoludÅajÅ¡ie svetlo, ktoré v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresľovalo tenký lúÄ. Tento lÃºÄ vytváral na zemi maliÄkú bielu elipsu, ktorá sa veľmi pomaly približovala k väzÅom. Chudý, takmer hypnotizovaný sledoval túto svetlú Å¡kvrnu, no zrazu ho neÄakaný záblesk svetla preniesol do skutoÄnosti. Pravým okom zachytil, približne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo nieÄo kovové. PootoÄil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, Äo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. Skúsil teda natiahnuÅ¥ nohu tým smerom, ale straÅ¡né pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokúšaÅ¥ osud. Myslel si, že aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa pokúsil cez kolÃk v ústach zaÅ¡epkaÅ¥: âHej, žijeÅ¡ eÅ¡te?â
TlsÅ¥och na tom urÄite nebol lepÅ¡ie. Potom, Äo ho Petri vyhodil do vzduchu, sa mu na pravom kolene vytvorila obrovská modrina, mal hrÄu na Äele, pravé plece ho nenormálne bolelo a pravé zápästie mal napuchnuté ako balón.
âMyslÃm, že hej,â hlesol cez zapchaté ústa aj tento.
âChvalabohu. Už som na teba niekoľkokrát volal, ale neodpovedal si. Už som sa bál.â
âAsi som odpadol. Hlava mi ide prasknúť.â
âMusÃme sa odtiaľ bezpodmieneÄne nejako dostaÅ¥,â povedal rozhodne chudý.
âAko si na tom ty? NiÄ zlomené?â
âBojÃm sa, že mám pár zlomených rebier, ale nejak to zvládnem.â
âAko to, že nás tak prekvapili?â
âTeraz sa už na to vykaÅ¡li, inÃ¡Ä už nebude. Snažme sa radÅ¡ej uvoľniÅ¥. Pozri sa na svoju ľavú stranu, tam, kde dopadá ten slneÄný lúÄ.â
âNevidÃm niÄ,â odpovedal tlsÅ¥och.
âJe tam nieÄo zahrabané. Vyzerá to na nieÄo kovové. Skús, Äi sa k tomu nedostaneÅ¡ nohou.â
NeÄakaný zvuk otvárajúceho sa zipsu preruÅ¡il ich operáciu. PomocnÃk na stráži nahliadol dnu. TlsÅ¥och znovu predstieral, že je eÅ¡te v bezvedomÃ, druhý ostal úplne nehybný. Muž krátko skontroloval pohľadom väzÅov, vÅ¡etky prÃstroje vnútri stanu a potom sa so spokojným výrazom na tvári znovu stiahol a zatvoril zips na vchode.
Dvaja ostali chvÃľu nehybnÃ, o chvÃľu zaÄal ako prvý rozprávaÅ¥ tlstý: âTakmer nás pristihol.â
âTak videl si to? DostaneÅ¡ sa k tomu?â
âÃno, teraz som videl. PoÄkaj, skúsim.â
Tlstý faloÅ¡ný beduÃn sa zaÄal kývaÅ¥ zo strany na stranu a snažil sa uvoľniÅ¥ trochu lano, ktorým bol zviazaný, potom zaÄal Äo najviac naÅ¥ahovaÅ¥ ľavú nohu smerom k predmetu v piesku. Takmer ho dosiahol. ZaÄal hĺbiÅ¥ opätkom a odkryl ÄasÅ¥ predmetu.
âVyzerá to ako kelÅa.â
âTak to musà byÅ¥ Trowel Marshalltown. To je obľúbený nástroj archeológov na Å¡krabanie terénu, keÄ hľadajú staré Ärepy. DoÄiahneÅ¡ na Åu?â
âNie, nedoÄiahnem.â
âKeby si sa prestal napchávaÅ¥, tak by si sa možno hýbal lepÅ¡ie, si fakt tuÄný ako brav.â
âÄo s tým má moja statná postava?â
âHýb sa, ty âstatná postavaâ a vyhrab tú kelÅu, ak nie, uvidÃÅ¡, že v áreÅ¡te schudneÅ¡ veľmi rýchlo.â
Tlstý si v tom okamihu predstavil nechutnú a páchnucu stravu. Pri predstave toho hrozného obrazu pozbieral vÅ¡etky sily, v ktoré už ani nedúfal. Napol sa a Äo najviac vysunul nohu. Z pleca mu vystrelila prudká bolesÅ¥ až do mozgu, ale nedbal na to. Rozhodným pohybom kopol opätkom až za kelÅu a eÅ¡te jedným pohybom nohy ju pritiahol k sebe.
âMám ju!â zakriÄal, aj keÄ to so zapchatými ústami to vyznelo len ako smieÅ¡ne zaÅ¡kriekanie.
âBuÄ ticho, ty truľo sprostý! Äo reveÅ¡? ChceÅ¡, aby sa vrátili tà dvaja fanatici a zmastili nás eÅ¡te raz?â
âPrepáÄ,â odpovedal krotko tlsÅ¥och. âAle doÄiahol som na Åu a mám ju.â
âNo vidÃÅ¡, keÄ sa posnažÃÅ¡, tak aj nieÄo dokážeÅ¡. Mala by byÅ¥ ostrá. DokážeÅ¡ prerezaÅ¥ tie prekliate laná?â
TlsÅ¥och uchytil rukoväť nástroja zdravou rukou, pridržal si ju tak, aby ju ostrÃm priblÞil k lanám a zaÄal Åou pohybovaÅ¥ tak, aby sa laná rozstrapkali na ostrÃ.
âAk by sme sa aj vyslobodili,â zaÄal poÅ¡epky tlsÅ¥och, âako sa odtiaľ ostaneme? Tábor je plný ľudà a je eÅ¡te deÅ. Dúfam, že máš nejaký plán.â
âJasné, že mám. Nie som snÃ¡Ä ja mozgom naÅ¡ej dvojice?â ozval sa hrdo chudý. âZatiaľ Äo ty si pokojne spinkal, ja som analyzoval situáciu a myslÃm, že viem, ako sa odtiaľ dostaÅ¥.â
âSom samé ucho,â odvetil druhý a pokraÄoval v práci na lanách.
âTen, Äo stráži, nakukne vždy po približne desiatich minútach a tento stan je úplne na konci , na východnom kraji tábora.â
âA Äo s tým?â
âJe toto možné? Nechápem ako som si Å¥a mohol vybraÅ¥ pre túto robotu? Fantázia a inteligencia na úrovni améby, a to eÅ¡te dúfam, že sa améby neurazia.â
âAby som pravdu povedal,â odvetil tlsÅ¥och, âbol som to ja, kto si vybral teba, keÄže úloha bola zverená mne.â
âDokázal si sa oslobodiÅ¥?â zmenil tému chudý, pretože sa mu diskusia prestávala páÄiÅ¥, hlavne preto, že jeho kolega mal skutoÄne pravdu.
âPoÄkaj, eÅ¡te chvÃľku, ale myslÃm, že to pôjde.â
A skutoÄne, lano, ktoré ich držalo priviazaných k sudu, sa so suchým prasknutÃm pretrhlo a bruÅ¡isko tuÄného znovu nabralo svoj obvyklý tvar.
âA je to,â ozval sa spokojný tlsÅ¥och.
âVýborne. Teraz eÅ¡te nechajme lano tak, kým sa znovu neobjavà strážca. MusÃme sa tváriÅ¥, že je vÅ¡etko tak ako predtým.â
âDobre, budem sa tváriÅ¥, že eÅ¡te spÃm.â
Nemuseli ÄakaÅ¥ dlho. Po pár minútach doktorkin pomocnÃk nakukol do stanu. Ako zvyÄajne vÅ¡etko zbežne skontroloval, a keÄže nezbadal niÄ nezvyÄajné, znovu zavrel zips a vrátil sa do tieÅa na verande, ušúľal si cigaretu a pokojne si ju zapálil.
âTeraz,â povedal chudý, âhýbme sa.â
Vzhľadom na ich zranenia to bola nároÄnejÅ¡ia úloha, ako si spoÄiatku mysleli, ale po niekoľkých stonoch a mnohých nadávkach stáli obaja na nohách.
âDaj mi kelÅu,â nariadil chudý, len Äo si uvoľnil ústa. Bolestné pichanie v pravom boku mu bránilo vo voľnom pohybe, ale keÄ si rukou pridÅžal boľavé miesto, mal pocit, že bolesÅ¥ trochu poľavovala. Niekoľkými krokmi sa dostal k stene stanu oproti vchodu, kľakol si na kolená a pomocou Trowel Marshalltown prepichol plachtovinu. Ostrá Äepeľ prerezala plátno ako keÄ sa nôž zareže do masla. Na východnej stene sa objavila približne desaÅ¥ centimetrová Å¡kára. Chudý sa k nej priblÞil a vyzeral von. Ako predpokladal, nebol tam nikto. Iba v diaľke, niekoľko stovák metrov pred nimi, sa Ärtali ruiny starovekého mesta, kde predtým schovali džÃp, ktorý im mal poslúžiÅ¥ na útek s ukradnutou korisÅ¥ou.
âNikto,â povedal, kým kelÅou rozÅ¡iroval otvor až po zem. âIdeme,â a vsunul sa do otvoru.
âMohol si tu urobiÅ¥ aj trochu väÄÅ¡iu dieru, nie?â hundral tlsÅ¥och a s funenÃm a stonanÃm sa predieral aj on von.
âHýb sa, teraz musÃme odtiaľ Äo najskôr vypadnúť.â
âVeÄ sa ledva hýbem, neviem vôbec chodiÅ¥.â
âPoÄ, ponáhľaj sa a už prestaÅ fÅukaÅ¥. Nezabudni, že ak odtiaľ nevypadneme, pár rokov v base máme viac ako istých.â
Slovo âbasaâ dokázala tomu tlstému vždy dodaÅ¥ sÃl. Bez slova a trpiac iÅ¡iel za kolegom, ktorý sa prikrádal k ruinám.
Muža na stráži prebral až rev motora. EÅ¡te chvÃľku pozeral na cigaretu, kým si uvedomil, že sa nieÄo deje a tak takmer dofajÄenú cigaretu prudkým gestom odhodil. Rýchlo voÅ¡iel do stanu, takmer neveril vlastným oÄiam: väzni tam už neboli. Vedľa suda na palivo ostalo iba lano a trochu Äalej dve handry, ktorými mali väzni upchaté ústa. Na stene oproti vchodu veľká diera siahajúca až po zem.
âHisham, chlapi!â skriÄal z plného hrdla. âVäzni uÅ¡li!â