Читать книгу Návrat - Danilo Clementoni - Страница 12

Kozmická loď Theos – Záhadné teleso

Teleso, ktoré sa zhmotnilo pred dvoma ohromenými cestovateľmi, určite nebolo ničím, čo by mohla napriek svojej nekonečnej predstavivosti vytvoriť príroda. Podobalo sa na nejaký kovový kvet s troma dlhými lupeňmi a s mierne kužeľovitým piestikom v strede. Časť za piestikom mala formu šesťhranného hranola s plochou základne o niečo väčšou ako bola plocha kužeľa osadeného na opačnej strane a fungovala ako podpera pre celú štruktúru. Z troch strán s rovnakou vzdialenosťou od šesťhranu vystupovali obdĺžnikové lupene, ktorých dĺžka mala najmenej štvornásobok základne.

„Vyzerá to ako nejaký starý veterný mlyn, ako tie, čo sa používali pred stáročiami na veľkých východných prériách,“ zvolal Petri, no ani na okamih neodtrhol oči z predmetu na veľkej obrazovke.

Azakisovi prešli po chrbte zimomriavky, keď si spomenul na niektoré staré prototypy, ktoré pred odletom študoval na odporúčania Starešinov.

„Je to vesmírna sonda,“ povedal rozhodne Azakis. „Videl som ich niekoľko v starých archívoch Siete, vyzerali viac menej ako toto,“ pokračoval a prostredníctvom N^COM sa snažil vyhľadať čo najviac informácií o tejto téme.

„Vesmírna sonda?“ opýtal sa Petri otočiac sa prekvapene k svojmu druhovi. „A kedy sme ju vypustili?“

„Nemyslím, že je naša.“

„Nie je naša? Čo tým chceš povedať priateľu?“

„Tým chcem povedať, že ju nevyrobil ani nevypustil nikto z obyvateľov planéty Nibiru.“

Petriho tvár bola čím ďalej tým viac rozrušená. „Čo to znamená? Snáď mi nechceš povedať, že aj ty veríš tým sprostostiam o obyvateľoch iných planét?“

„To, čo viem je, že nič podobné nebolo skonštruované na našej planéte. Skontroloval som celý archív Siete a neexistuje žiadna zhoda s predmetom, ktorý je pred nami. Ani v projektoch, ktoré neboli nikdy realizované.“

„To nie je možné!“, vykríkol Petri. „Ten tvoj N^COM musí byť mimo fázy. Skontroluj lepšie.“

„Je mi ľúto, Petri. Už som kontroloval dvakrát a som si úplne istý, že toto dielo nie je naše.“

Vizuálny systém s krátkym dosahom generoval trojrozmerný obraz predmetu s podrobnou vizualizáciou aj tých najmenších detailov. Hologram sa s miernou osciláciou vznášal v strede veliteľského pracoviska vo výške približne pol metra nad zemou.

Petri ho pohybom pravej ruky začal otáčať, pričom pozorne sledoval všetky jeho detaily.

„Vyzerá, že je vyrobený z veľmi ľahkej zliatiny kovov,“ povedal Petri tónom, ktorý znel oveľa technickejšie ako pôvodný, udivený. „Motory musia byť napájané tými troma lupeňmi, tak sa mi zdá, že tie sú pokryté nejakým materiálom citlivým na slnečné svetlo.“ Nakoniec sa začal pohrávať s ovládačmi systému. „Piestik je určite nejaká anténa či prijímač a vysielač a v šesťhrannom hranole je určite „mozog“ tej veci.“

Petri čím ďalej, tým rýchlejšie otáčal hologramom, prevracal ho v každom smere. Naraz otáčanie zastavil a zvolal: „Pozri sa sem. Čo je podľa teba toto?” opýtal sa a snažil sa zväčšiť obraz.

Azakis sa priblížil čo najviac. „Vyzerá to ako symboly.“

„Dva symboly, povedal by som“, opravil ho „alebo lepšie, jeden obrázok a štyri takmer spojené symboly.“

Azakis pokračoval prostredníctvom systému N^COM vo vyhľadávaní, ale nevedel nájsť absolútne nič, čo by sa aspoň minimálne podobalo tomu, čo mali pred sebou.

Obrázok tvoril obdĺžnik, ktorý vypĺňali pozdĺžne pruhy striedavo červenej a bielej farby. V hornom ľavom rohu bol ďalší obdĺžnik modrej farby s päťdesiatimi päťramennými hviezdami bielej farby. Vpravo od neho boli štyri symboly:

JUNO

„Vyzerá to ako nejaké písmo,“ odvážil sa vyjadriť svoju teóriu Azakis. „Možno tie symboly znamenajú meno toho, kto sondu vytvoril.“

„Mohlo by to byť aj jej meno“, protirečil Petri. „Sonda sa volá „JUNO“ a symbolom tých, ktorí ju vytvorili, je ten farebný obdĺžnik.“

„Tak či tak, určite sme ju nevyrobili my,“ zhrnul Azakis. „Myslíš, že v jej vnútri môže existovať nejaká forma života?“

„Myslím, že nie. Aspoň nie taká, aké poznáme my. Priestor v zadnej komore, čo je jediný priestor, kde by sa niečo mohlo nachádzať, je príliš malý pre život nejakej bytosti.“

Zatiaľ čo rozprával, Petri už začal sondu skenovať a hľadať tak akýkoľvek znak života v jej vnútri. Po krátkom čase sa na obrazovke ukázala séria symbolov, preto ich začal rýchlo prekladať svojmu priateľovi.

„Naše senzory ukazujú, že vnútri nie je nič „živé“ a zdá sa, že tam nie sú ani žiadne zbrane. Po prvej analýze môžem konštatovať, že táto vec je nejaké prieskumné zariadenie vyslané do priestoru slnečnej sústavy, aby skúmalo niečo, o čom my zatiaľ nič nevieme.“

„Mohlo by to byť aj tak, ako hovoríš,“ potvrdil Azakis, „ale mali by sme si položiť otázku: „Vyslané kým?“

„No,“ zamyslel sa Petri, „ak vylúčime prítomnosť tajomných obyvateľov iných planét, povedal by som, že jediní, ktorí by mohli urobiť niečo také, sú tvoji starí známi pozemšťania.“

„Čo to hovoríš? Veď keď sme u nich boli naposledy, boli schopní iba tak jazdiť na koňoch. Ako by mohli dosiahnuť takúto úroveň znalostí v takej krátkej dobe? Vyslať sondu na prechádzku do vesmíru nie je hračka.“

„V krátkej dobe?“ namietol Petri dívajúc sa mu priamo do očí. „Nezabúdaj, že pre nich odvtedy uplynulo takmer 3 600 rokov. Keď si zoberieš, že ich priemerný vek dosahuje maximálne päťdesiat - šesťdesiat rokov, znamená to, že za tú dobu sa vystriedalo aspoň šesťdesiat generácií. Možno sa stali oveľa inteligentnejšími, ako si predstavujeme.“

„A možno je to práve to,“ dodal Azakis snažiac sa ukončiť priateľovu úvahu, „prečo mali Starešinovia také obavy o túto výpravu. Oni to predpokladali, teda, aspoň uvažovali o takejto možnosti.“

„Mohli nám aspoň niečo naznačiť, nie? Veď pri pohľade na túto vec nás mohlo aj poraziť.“

„Zatiaľ sme na úrovni dohadov,“ odpovedal Azakis a palcom si prechádzal po brade, „ale zdá sa, že to má zmysel. Budem sa snažiť kontaktovať Starešinov a skúsim dostať z nich nejaké informácie, pokiaľ vôbec nejaké majú. Ty sa zatiaľ snaž pochopiť niečo viac o tomto čude. Analyzuj aktuálnu dráhu, rýchlosť, hmotnosť, však ty vieš, čo treba... a skús urobiť nejaké uzávery, čo sa týka destinácie, kedy tú sondu vypustili a dáta, ktoré sú v nej uložené. Musíme vedieť čo najviac o tom, čo nás tam dolu čaká.“

„Ok, Zak,“ odpovedal Petri, zatiaľ čo už okolo neho len tak lietali farebné hologramy s nekonečným množstvom čísel a vzorcov.

„Hej, a nezabudni analyzovať tú vec, čo si identifikoval ako anténu. Ak by to bola skutočne anténa, tak by mala byť schopná vysielať a prijímať. Nechcel by som, aby tí, ktorí vyslali sondu, už dostali komunikáciu o našom stretnutí.“

Potom si to Azakis rýchlo namieril ku kabíne H^COM, jedinej na celej lodi, ktorá bola vybavená na komunikáciu na veľké vzdialenosti a ktorá sa nachádzala medzi dverami osemnásť a devätnásť modulov na interný presun. Dvere kabíny sa otvorili s tichým zasyčaním a Azakis sa vsunul do úzkej kabíny.

Ktovie, prečo ju urobili takú malú... spýtal sa sám seba, kým sa snažil usadiť sa na uzučkom sedadle, ktoré sa automaticky zosunulo zhora. Možno chceli, aby sme ju používali čo najmenej...

Kým sa mu za chrbtom zatvárali dvere, začal zadávať príkazy na konzole pred sebou. Musel počkať niekoľko sekúnd na stabilizáciu signálu. Naraz sa na holografickom displeji, takmer rovnakom ako bol ten v jeho miestnosti, začala zobrazovať rokmi poznačená tvár s ostrými črtami patriaca jeho nadriadeného Starešinu.

„Azakis,“ povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutím kostnatej ruky. „Čo ťa primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?“

Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo Starešinov. Iste videl už veľa otáčok okolo slnka. Napriek tomu jeho oči blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepšie.

„Došlo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoň pre nás bolo veľmi prekvapujúce,“ začal Azakis bez veľkých okolkov, pričom sa snažil pozerať priamo do očí svojho partnera. „Takmer sme narazili do jedného čudného telesa,“ pokračoval, snažiac sa zachytiť každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári Starešinu.

„Telesa? Pokús sa vysvetliť mi to lepšie, synu.“

„Petri ho ešte stále analyzuje, ale my si myslíme, že by to mohol byť nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naša.“ Oči Starešinu sa rozšírili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.

„Na trupe sme našli vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,“ dodal. „Posielam ti všetky údaje.“

Zdalo, že pohľad Starešinu sa na chvíľku stratil v diaľke, kým prostredníctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informácií.

Po pár okamihoch, ktoré sa však zdali nekonečné, sa jeho oči znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: „Okamžite zvolám Radu starešinov. Všetko naznačuje, že vaše počiatočné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutočne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiť naše plány.“

„Čakáme na správy“, s týmito slovami Azakis ukončil komunikáciu.