Читать книгу Návrat - Danilo Clementoni - Страница 14

Kozmická loď Theos – Analýza dát

Petri bol ešte zahĺbený do analýzy sondy, keď mu Azakis, vrátiac sa k palubnej doske povedal: „Dajú nám vedieť.”

„Čo v podstate znamená, že si máme poradiť sami,“ trpko skonštatoval Petri.

„Viac menej ako zvyčajne, nie?“ odpovedal Azakis a potľapkal priateľa po pleci. „Čo mi vieš povedať o tej hromade kovu?“

„Okrem toho, že chýbalo naozaj máličko, aby nám poškriabala lak vonkajšieho plášťa, môžem s takmer absolútnou istotou iba potvrdiť, že máš trojlopatkový kamarát nevyslal žiadnu správu. Zdá sa, že sonda bola navrhnutá iba na analyzovanie a štúdium kozmických telies. Taký nejaký osamelý vesmírny cestovateľ, ktorý zaznamenáva dáta a v určitých intervaloch ich odosiela do základne,“ a ukázal na holograme vznášajúcom sa v miestnosti na detail antény.

„Pravdepodobne sme prešli okolo veľmi rýchlo na to, aby mohla zaznamenať našu prítomnosť,“ odvážil sa vysloviť svoj predpoklad Azakis.

„Nielen to, priateľu. Jej palubné prístroje sú naprogramované na analyzovanie telies vzdialených stovky tisícok kilometrov a my sme preleteli tak blízko, že keby sme neboli vo vákuu, tlaková vlna by ju otáčala ako hračku.“

„A teraz, keď sme sa vzdialili, myslíš, že môže registrovať našu prítomnosť?“

„Myslím, že nie. Sme rozhodne veľmi malí a rýchli na to, aby sme sa dostali do jej bodu záujmu.“

„Dobre,“ zvolal Azakis. „Konečne nejaká dobrá správa.“

„Skúsil som urobiť analýzu metódy vysielania dát, ktorú používa sonda,“ pokračoval Petri. „Zdá sa, že ešte nie je vybavená technológiou „svetelných vírov“ ako naša, ale ešte používa starý systém modulácie frekvencie.“

„Nebolo to to, čo používali naÅ¡i predkovia eÅ¡te pred Veľkou revolúciou¹⁴ ?“ opýtal sa Azakis.

„Presne. Nebolo to bohvieako účinné, ale veľmi dlhý čas to dovoľovalo výmenu informácií na celej planéte a rozhodne to prispelo k tomu, že postúpili až tam, kde sme teraz.“

Azakis si sadol na veliteľské kreslo, chvíľočku si hrýzol ukazovák a potom povedal: „Ak sa tento komunikačný systém používa v súčasnosti na Zemi, možno by sme mohli zachytiť nejaké ich vysielanie.“

„Áno, možno aj nejaký pekný film porno“, komentoval to Petri a mierne vyplazil jazyk v ľavom kútiku úst.

„Prestaň so somarinami. Prečo radšej neskúsiš prispôsobiť na túto technológiu náš sekundárny komunikačný systém? Chcel by som tam prísť pripravený čo najlepšie.“

„Rozumiem. Zase pár hodín roboty v tej tesnote.“

„A čo povieš, keby sme predtým niečo zjedli?“ ozval sa Azakis, ktorý tým predbehol priateľovu žiadosť, ktorá by určite nasledovala.

„Toto je prvá rozumná vec, ktorú si dne navrhol,“ odpovedal Petri. „Až som z toho vzrušenia vyhladol.“

„Dobre, urobíme si pauzu, ale rozhodnem ja, čo si dáme. Pečeň Nebir, čo si vybral včera, mi ostala tak dlho v žalúdku, až som mal pocit, že zapustila korene.“

Približne po desiatich minútach, keď sa naši dvaja cestovatelia ešte iba chystali zjesť svoje jedlo, na Zemi, v Centre riadení kozmických letov v NASA, jeden mladý inžinier zaznamenal zvláštnu odchýlku z dráhy jednej sondy, ktorú monitoroval.

„Šéfe,“ povedal do mikrofónu, ktorý mal tak centimeter od úst a ktorý bol pripojený k slúchadlám. „Možno máme problém.“

„Aký typ problému?“ poponáhľal sa s odpoveďou inžinier zodpovedný za lety.

„Zdá sa, že Juno, z nejakého mne neznámeho dôvodu, utrpela odklon od svojej určenej dráhy.“

„Odklon? A o koľko? A z akého dôvodu?“ Už na sebe cítil studený pot. Náklady na tento let boli strašne vysoké a nič sa nesmelo pokaziť.

„Analyzuje dáta práve v tejto chvíli. Telemetria indikuje odchýlku 0,01 stupňa, ale bez nejakého evidentného motívu. Zdá sa, že všetko funguje správne.“

„Možno narazila do nejakej skaly,“ odvážil sa o hypotézu starší inžinier. „V podstate pás asteroidov nie je až tak ďaleko.“

„Juno je prakticky v obežnej dráhe Jupitera a tam by nemali byť,“ taktne namietol ten mladý.

„Tak čo sa stalo? Musela sa predsa vyskytnúť nejaká chyba.“ Rozmýšľal chvíľku a potom nariadil: „Chcem dvojitú kontrolu všetkých palubných prístrojov. Výsledky do piatich minút na môj počítač,“ a ukončil komunikáciu.

Mladý inžinier si náhle uvedomil zodpovednosť, ktorou ho poverili. Pozrel si na ruky: mierne sa mu triasli. Musí to ignorovať. Požiadal svojho kolegu, aby vykonal diferencovaný check-up sondy a prekrížil prsty. Počítače začali so sekvenčnou naprogramovanou analýzou všetkých dát a po niekoľkých minútach sa na obrazovke ukázali výsledky:

Kontrola ukončená. Všetky prístroje sú funkčné.

„Zdá sa, že všetko je v poriadku,“ poznamenal kolega.

„Tak čo sa vlastne stalo? Keď to nezistíme do dvoch minút, šéf nás pošle oboch do čerta,“ a začal freneticky zadávať príkazy klávesnicou, ktorú mal pred sebou.

Nič, nič a ešte raz nič. Všetko perfektne funguje.

Musel si niečo vymyslieť a musel to urobiť veľmi rýchlo. Začal prstami klopkať po stole. Pokračoval v tom tak desať sekúnd, potom sa rozhodol použiť prvé nepísané pravidlo príručky správania sa na pracovisku: nikdy neprotirečiť šéfovi.

Zapol mikrofón a spustil: „Šéfe, mali ste pravdu. Bol to skutočne malý asteroid, ktorý donútil sondu odbočiť z dráhy. Našťastie ju nezasiahol priamo, ale iba preletel v jej tesnej blízkosti. Zrejme hmota asteroidu vytvorila minimálnu gravitačnú príťažlivosť voči našej sonde Juno, čo spôsobilo odchýlku z obežnej dráhy. Posielam vám dáta,“ a zatajil dych.

Po niekoľkých sekundách, ktoré sa mu zadali nekonečnými, sa v slúchadlách ozval šéfov hlas: „Bol som si istý. Chlapče môj, inštinkt starého vlka neporazíš.“ Potom dodal: „Zaistite aktiváciu motorov sondy a napravte orbitu. Nedopustím, aby došlo k chybám,“ a ukončil konverzáciu. Po chvíľočke ju znovu aktivoval a poznamenal: „Vynikajúca práca, chlapci!“

Mladý inžinier si uvedomil, že v tele sa mu znovu rozprúdila krv. Srdce mu búchalo tak silno, že cítil jeho pulzovanie aj v ušiach. V podstate, mohlo sa to naozaj stať aj takto. Obrátil sa na svojho kolegu a zdvihol palec, čím naznačil, že je všetko v poriadku. Druhý mu odpovedal žmurknutím. Tak toto zvládli, aspoň nateraz.