Читать книгу Римские сонеты. ч. 23 - Джузеппе Джоакино Белли, Ар'лан ис'Дрекхэм - Страница 18

ER TRACCHEGGIO

Оглавление

     «Ebbè? Cquanto te sbrighi?» «A ffà cche ccosa?»

«A sposamme.» «A sposatte?» «Si, a sposamme.»

«Sorella dàmme un po’ de tempo, damme:

tu ssei ’na donna troppa pressciolosa.»


     «Si, ttempo e ttempo, e nun viè mmai.» «Ma, Rosa,

vò ddi cch’averà mmale in le gamme.»

«E intanto mamma bbrontola.» «Eh, le mamme

nun zann’antro che ddi: mi fija è sposa.»


     «Dunque sciariparlamo cor Curato;

perch’io, bbrutt’animaccia de ggiudio,

la carne mia, la carne mia t’ho ddato.»


     «Ma ssenti co che mmeriti se n’esse!

Tanti sussurri pe sta carne! E io,

bbuggiarona che ssei, t’ho ddato pessce?»


1835


Римские сонеты. ч. 23

Подняться наверх