Читать книгу Римские сонеты. ч. 23 - Джузеппе Джоакино Белли, Ар'лан ис'Дрекхэм - Страница 18
ER TRACCHEGGIO
Оглавление«Ebbè? Cquanto te sbrighi?» «A ffà cche ccosa?»
«A sposamme.» «A sposatte?» «Si, a sposamme.»
«Sorella dàmme un po’ de tempo, damme:
tu ssei ’na donna troppa pressciolosa.»
«Si, ttempo e ttempo, e nun viè mmai.» «Ma, Rosa,
vò ddi cch’averà mmale in le gamme.»
«E intanto mamma bbrontola.» «Eh, le mamme
nun zann’antro che ddi: mi fija è sposa.»
«Dunque sciariparlamo cor Curato;
perch’io, bbrutt’animaccia de ggiudio,
la carne mia, la carne mia t’ho ddato.»
«Ma ssenti co che mmeriti se n’esse!
Tanti sussurri pe sta carne! E io,
bbuggiarona che ssei, t’ho ddato pessce?»
1835